V mozgu gravidných myší sa dejú zmeny, ktoré ich pripravujú na rodičovstvo. Podobne by to malo fungovať u žien
Tehotenstvo vedie u myší k trvalým zmenám prepojenia neurónov v mozgu, vyplýva z nového výskumu, ktorý podľa webu britského denníka The Guardian prináša nové poznatky o vplyve hormónov na správanie. Vedci sa domnievajú, že podobné to bude u tehotných žien.
Rodičovský inštinkt u myší spustili zmeny v mozgu, ktoré vznikli pôsobením hormónov estrogénu a progesterónu koncom obdobia gravidity. Podľa Jonnyho Kohla z londýnskeho Ústavu Francisa Cricka, ktorý výskum viedol, by táto práca mohla prispieť k lepšiemu pochopeniu prístupu k rodičovstvu a psychickému zdraviu po pôrode.
Zásadná zmena správania
"Vieme, že telo ženy sa počas tehotenstva mení, aby sa pripravilo na príchod dieťaťa," povedal Kohl. Ako príklad uviedol materské mlieko, ktoré sa tvorí ešte pred pôrodom. "Náš výskum ukazuje, že takéto prípravy sa odohrávajú aj v mozgu," dodal.
Myši, ktoré Kohl so svojimi kolegami skúmal, prešli zásadnou zmenou správania. Kým tie samičky, ktoré ešte mladé nemali, o ne nejavili záujem, myšie mamičky trávili skoro všetok čas starostlivosťou o mláďatá. V minulosti sa predpokladalo, že toto materské správanie sa spúšťa počas pôrodu alebo po ňom a že ho spôsobujú hormóny ako oxytocín. Avšak podľa nových poznatkov sa tieto zmeny začínajú skôr a môžu byť trvalé.
Vedci použili malinké zariadenia, ktoré pripojili myšiam k hlavám, aby získavali údaje priamo z neurónov v hypotalame, spájanom s materským správaním. Domnievajú sa, že zmeny v tejto časti mozgu, ktoré sa udiali pôsobením estrogénu a progesterónu, zmenili myšiam priority.
Tie, ktoré ešte nikdy nemali mláďatá, sa sústredili na párenie a nemali potrebu reagovať na potomkov iných myší. Matky naopak potrebovali celú škálu rodičovských schopností, aby zabezpečili prežitie mláďat. A táto zmena nenastala pri pôrode. "Mozog sa na túto veľkú životnú zmenu pripravuje oveľa skôr," upozorňuje Kohl.
Nie je priestor na pokusy a omyly
Keď výskumníci spôsobili, aby neuróny v hypotalame myší neboli citlivé voči estrogénu a progesterónu, rodičovské správanie u nich nenastúpilo ani po pôrode. Je tak možné, že koncom tehotenstva nastáva zásadne dôležité obdobie, kedy sa pôsobenie hormónov prejavuje.
U ľudí nie sú hormóny jediným, ani nevyhnutne tým hlavným faktorom ovplyvňujúcim rodičovské správanie. Avšak pochopiť zmeny, ktoré sa odohrávajú v mozgu, môže priniesť nový pohľad na vytváranie rodičovských väzieb alebo na popôrodnú depresiu či psychózu.
"Okolo rodičovstva a pôsobenia hormónov v mozgu a tele je stále toľko, čomu nerozumieme," pripustil Robert Froemke z lekárskej fakulty Newyorskej univerzity, ktorý sa na výskume nepodieľal. Výsledky výskumu na myšiach označil za dôležitý krok k pochopeniu tejto problematiky.
"Hormonálne zmeny, ktoré výskum zdokumentoval, zrejme pomáhajú inštruovať mozog matky, aby okamžite reagovala na potreby potomka a aby myšacie matky, ako aj novopečené ľudské matky, zvládali svoju úlohu dobre a boli čo najskôr vnímavé voči svojim novorodencom," povedal Froemke. Pripomenul, že najmä v prvých dňoch po pôrode, keď mláďatá potrebujú veľkú starostlivosť, nie je príliš priestoru na "pokusy a omyly".