Prvá vojna tankerov. Konflikt v Zálive spred 40 rokov má mnoho podobností so súčasnosťou

Je to obľúbené klišé, keď niekto používa tvrdenie, že „všetko už tu bolo“ a „história sa opakuje“. Lenže keď sa pozrieme na to, čo sa v Hormuzskom prielive deje medzi Iránom a USA dnes a čo sa dialo pred štyridsiatimi rokmi, zistíme, že na tom klišé niečo bude.

Keď si prečítate niečo viac o iracko-iránskej vojne tankerov, ktorá sa odohrala pred štyridsiatimi rokmi (1984 – 1988), musíte sa občas pozrieť, či náhodou nesledujete čerstvé agentúrne spravodajstvo.

Čo predpovedajú ceny ropy?

Obe situácie sú si natoľko podobné! Ponúka sa preto otázka, či si napríklad americký minister obrany Pete Hegseth pred rozhodnutím zaútočiť na Irán neobjednal u svojich vojenských historikov prednášku na túto historickú tému, aby sa niektorých chýb vyvaroval.

Zjavne však nie. Zatiaľ Hegsethov prístup pripomína skôr režiséra Kohoutka​ v podaní Ladislava Smoljaka​ z hudobnej komédie Trhák (1981), ktorý si chcel za každú cenu presadiť svoje, a preto odmietol komunikovať so scenáristom Jíšom (Z. Svěrák), ktorý razil inú koncepciu a škodoradostne mu napríklad odmietol preplatiť zanedbateľné náklady na ubytovanie.

Pritom zo zle pochopeného Jíšovho scenára vznikli štábu násobne väčšie prestoje a škody. Americká situácia je obdobná – nehovoriac o tom, že Donald Trump stále viac pripomína produkčného Šusa v podaní Petra Čepka z toho istého filmu. Akoby sa Bielym domom nieslo zúrivé hundranie: „Ako je tá vojna blbá, tak je drahá!“

Dianie pred stretom

Začnime najskôr historickými rozdielmi. Keď nespokojní Iránčania v roku 1979 zvrhli režim šacha Rezáa Pahlavího, máloktorý z nich si dokázal predstaviť, že ich krajinu už čoskoro čaká jeden z najkrvavejších konfliktov 20. storočia. V iracko-iránskej vojne (1980 – 1988) zahynulo alebo bolo zranených viac ako 1,5 milióna ľudí.

Použité boli bodákové útoky aj chemické zbrane a svojou brutalitou, primitívnymi metódami boja i fundamentalizmom v sebe skombinovala to najhoršie z nezmieriteľ...