Morskí obri či démoni chrliaci lávu. Dávne mýty nie sú povedačky, ale tisícročné spomienky na reálne pohromy

Pred šesťdesiatimi rokmi udrelo na Aljašku zemetrasenie s magnitúdou 9,2. Na ostrove Kodiak sa krajina zdvihla o desať metrov, pri Anchorage sa o tri metre prepadla. Desivá sila otrasov rozorvala na kusy cesty a rozsiahle pobrežné oblasti klesli do mora.

Zemetrasenie zdvihlo vlnu cunami vysokú 67 metrov, ktorá zdevastovala prístavy a doslova spláchla rad pobrežných dedín. O život prišlo 131 ľudí a materiálne škody vyšplhali k trom miliardám dolárov.

Pri pátraní po príčinách takých masívnych otrasov vedci z usadenín na pobreží vyčítali, že podobné prírodné katastrofy postihli v uplynulých tisícročiach Aljašku hneď niekoľkokrát.

Svedectvo o dávnych kataklyzmách ale nebolo potrebné vykopávať zo zeme: opisy devastujúcich zemetrasení a cunami sa napriek priepasti mnohých storočí zachovali v bájoch a mýtoch pôvodných obyvateľov.

Ľudia si v nich z generácie na generáciu odovzdávali skúsenosti z dávnych prírodných katastrof, ktoré sa opakujú s tak veľkým časovým odstupom, že ich priami svedkovia už dávno nežijú.

Klimatické zmeny v priamom prenose. Ako nás zaskočí predčasná jar

Pamäť tristo generácií

Pre obyvateľov pacifického pobrežia boli tieto mýty životne dôležité. Napríklad Duwamišovia, obývajúca oblasť okolo dnešného amerického Seattlu, verili v existenciu prízrakov A‘yahos. Tie sa zjavovali pri pobreží a mali podobu hada s prednými končatinami a hlavou jelenca.

Starešinovia kmeňa pred nimi mladých lovcov dôrazne varovali. Kto zabrúsil na pobreží, toho mohli A‘yahos ľahko zahubiť. Prízraky začali triasť votrelcovi pôdou pod nohami, a než sa stačil zdvihnúť, zdvihli na mori vlnu, ktorá trúfalca spláchla.

Hojne rozšírená je na pacifickom pobreží USA a Kanady báj, ktorá popisuje zemetrasenia a cunami ako následky súboja živlov prezentovaných na je...