Zastavenie americkej podpory Izraelu by viedlo k prímeriu, povedal Erdogan Bidenovi
Ukončenie nepodmienečnej americkej podpory Izraelu by mohlo viesť k rýchlemu prímeriu v konflikte v Pásme Gazy. Podľa Ankary to dnes turecký prezident Recep Tayyip Erdogan povedal pri telefonáte s americkým prezidentom Joom Bidenom.
Podľa Erdogana je nutné čo najskôr zastaviť "ľudskú tragédiu" v Pásme Gazy, kde izraelská armáda bojuje s radikálnym hnutím Hamas. S americkým prezidentom Erdogan hovoril tiež o vstupe Švédska do NATO a dodávke amerických bojových lietadiel F-16, píšu agentúry.
Historická zodpovednosť
Erdogan Bidenovi povedal, že Spojené štáty majú "historickú zodpovednosť" za prímerie v Pásme Gazy. Podľa neho by sa prímerie dalo rýchlo dosiahnuť, ak by Spojené štáty ukončili svoju "nepodmienečnú podporu" Izraelu.
Ak by izraelské vojenské ťaženie pokračovalo dlhší čas, tak by podľa neho mohlo mať globálne negatívne dopady.
Erdogan Izrael za útoky na Pásmo Gazy tvrdo kritizuje a od vypuknutia konfliktu niekoľkokrát uviedol, že Izrael sa pri úderoch na toto palestínske územie správa ako teroristický štát. Palestínske hnutie Hamas potom označil za osloboditeľa cez krvavý útok ozbrojencov hnutia na ich Izraela, ktorý 7. októbra tohto roku terajšiu vojnu zapríčinil.
Ratifikácia vstupu Švédska
Erdogan s Bidenom hovoril podľa kancelárie tureckého prezidenta tiež o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie, čo podľa agentúry Reuters potvrdil hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby, a o predaji 40 lietadiel F-16 Turecku, ktorého schválenie čaká v Kongrese.
Ďalšie podrobnosti kancelária tureckého prezidenta nespomenula. Pre schválenie svojho vstupu do NATO potrebuje Švédsko aj ratifikáciu zo strany maďarského parlamentu.
Erdogan v posledných týždňoch dáva najavo, že ratifikácia švédskeho členstva v NATO bude postupovať súbežne so schválením predaja stíhačiek Turecku v Kongrese. Predtým pri tom Ankara tvrdila, že vstup Švédska do NATO blokuje, pretože nie je spokojná s tým, ako táto severská krajina potiera organiky, ktoré Turecko považuje za teroristické, a ich priaznivcov.
Ide napríklad o Stranu kurdských pracujúcich či milície YPG pôsobiace na severe Sýrie. Tureckí činitelia tiež Štokholmu vyčítali, že umožňuje pálenie islamskej posvätnej knihy korán na verejnosti.