Putinovo „zbieranie krajín“. Stupňovanie napätia voči Lotyšsku môže mať hneď niekoľko scenárov

Vladimír Putin sa pred nedávnom oprel do ďalšej krajiny. Lotyšsko vzbudilo jeho záujem tým, že podľa jeho slov rokuje s Rusmi ako s ošípanými. Hoci boli pobaltské krajiny na ruské vyhrážky a využívanie ruskej menšiny v Pobaltí zvyknuté, vojna proti Ukrajine im dodala nový rozmer.

Video: Kremeľská propaganda sa zameriava na lotyšskú rusky hovoriacu menšinu

A priamo či nepriamo k tomu prispieva vlažná reakcia zo strany západných krajín na ruskú agresiu voči Ukrajine. To, čo predtým znelo ako štandardná ruská rétorika, čiastočne opätovaná aj z druhej strany, zrazu znie ako predzvesť ďalšej agresie. A diskusia o záväznosti vojenskej pomoci v súvislosti s členstvom pobaltských štátov v NATO akoby dávali Putinovi zelenú k útoku.

Pochopiteľne, jednou vecou je útok proti krajine, kde, ako ruské velenie verilo, existuje silná komunita ľudí oddaných viac Moskve ako Kyjevu, a ktorá nie je súčasťou NATO. Severoatlantickú alianciu, respektíve členské štáty, nič neviazalo povinnosťou akokoľvek Kyjevu pomáhať. Rusko sa navyše spoliehalo na veľmi malú odhodlanosť ukrajinskej armády vôbec bojovať.

Zo strany Kremľa tak došlo hneď k niekoľkým zásadným prehmatom, pretože sa jeho blesková vojna nepodarila a namiesto toho má Rusko zdĺhavý konflikt. Avšak na fakte, že Ukrajina bojuje sama a zo Západu dostáva síce veľké, ale predsa len sporadické dodávky, často toho, čo zostalo v skladoch, to nič nemení.

Západná vojenská výroba ani zďaleka nenabehla na plný výkon, banky aj naďalej držia svoje „etické kódexy“, ktoré bránia financovať výrobu zbraní. Európa tak stále funguje mimo vojny a Putin dúfa, že sa k nej Spojené štáty pridajú. Niektoré náznaky už ukazujú, že by to tak mohlo aj byť.

Zostrenie rétoriky