Turnianska cementáreň považuje pri dekarbonizácii za kľúčové alternatívne palivá, chce zvýšiť objem odpadu
Jedným z dôležitých krokov dekarbonizácie cementárne v Turni nad Bodvou je zníženie emisií CO2 modernizáciou linky na výrobu šedého Portlandského slinku spojenej s rozšírením portfólia a zvýšením kapacity spoluspaľovaných alternatívnych palív. V stredu to uviedla spoločnosť Danucem Slovensko, ktorá je súčasťou globálnej skupiny CRH. Tvrdí, že pri dekarbonizácii cementu zohrávajú kľúčovú úlohu práve AP a alternatívne suroviny. Cieľom je tiež spracovávať čo najviac odpadu z lokálnych zdrojov.
Cementáreň v okrese Košice-okolie plánuje zvýšiť objem spaľovaného odpadu zo 65-tisíc na 115-tisíc ton ročne, podľa nej ide o energetické zhodnocovanie. V súčasnosti vyprodukuje okolo 300-tisíc ton emisií oxidu uhličitého za rok. Uvedená modernizácia, ktorá je aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, by mala priniesť ročnú úsporu 45-tisíc ton CO2. Zámer zahŕňa aj vybudovanie linky na výrobu AP, ktorá by mala mať kapacitu 30-tisíc ton.
AP by mali byť využité pri výrobe slinku a majú nahradiť fosílne palivá. "Sto kilogramov uhlia je možné nahradiť približne 170 kilogramami AP, s o 25 percent nižšou CO2 stopou. Pri využívaní alternatívnych surovín sa neemituje CO2, pretože sa využíva už dekarbonizovaný materiál," uviedla firma. Podľa envirokoordinátora pre Danucem Róberta Polca plánujú do modernizácie investovať 18,5 milióna eur.
"V súčasnosti využívame zhruba 70 až 75 percent AP zo Slovenska. Stále využívame aj AP, ktoré sú vyrobené a dovezené spoza hraníc Slovenska. Sú to najmä krajiny ako Maďarsko a Rakúsko," povedal technický riaditeľ výroby cementu pre stredoeurópsky región skupiny CRH Hannes Pueschel.
Za pozitíva spracovania odpadu na AP z lokálnych zdrojov považuje okrem zníženia CO2 aj to, že odpad neskončí na skládkach či v spaľovni. Za negatívum označil vyššiu intenzitu dopravy. "Do budúcna máme pripravené projekty tak, aby sme dokázali obmedziť premávku kamiónov," doplnil.
Proti zvyšovaniu množstva spoluspaľovaných odpadov v cementárni vznikla petícia, ktorú podpísalo viac ako 5000 ľudí. Ministerstvu životného prostredia ju odovzdali vlani v závere novembra. Ak by k realizácii zámeru v cementárni došlo, podľa aktivistov by to pre obyvateľov okolitých obcí znamenalo napríklad zvýšenie hlučnosti aj viac priľnavého čierneho prachu.
Vyhlásili tiež zbierku, ktorou chcú zabezpečiť financovanie zistenia stavu životného prostredie približne po 20 rokoch spaľovania odpadu v cementárni. Ako povedal člen petičného výboru Csaba Czompoly, podľa zverejnených výskumov spaľovne s modernými technológiami pravdepodobne nezabránia toxickým látkam, ako sú emisie dioxínov. Firma argumentuje, že pri procesoch v nej sa tvoria v zanedbateľných množstvách a čierny prach nepochádza z cementárne.