Slovensko a Česko si pripomínajú 54 rokov od invázie vojsk Varšavskej zmluvy
Invázia sovietskych vojsk a armád Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968 sa na Slovensku pripomína od roku 2021 ako pamätný deň. Poslanci Národnej rady 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska.
V ten istý deň odsúhlasili aj to, že 21. jún sa bude pripomínať ako pamätný deň - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska.
54 rokov od Operácie Dunaj
V nedeľu 21. augusta uplynie 54 rokov od okamihu, keď vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharska obsadili Československú socialistickú republiku ČSSR.
Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400.
Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700-tisíc vojakov s 800 lietadlami, 6 300 tankami a 2 000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.
Dubčekov odmäk
Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR známy ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii.
Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa KSČ.
Okrem neho patrili k vedúcim politickým osobnostiam tohto procesu aj Oldřich Černík či Josef Smrkovský.
Na aprílovom zasadnutí ústredného výboru strany v roku 1968 sa prijal Akčný program KSČ, ktorý obsahoval viaceré návrhy na reformy - posilnenie slobody tlače, rozšírenie občianskych práv, ekonomické zmeny a pripúšťal aj možnosť vlády viacerých strán.
Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť.
Pražská jar narazila na ruskú zimu
Pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti bola však dôvodom, prečo sa o situáciu v ČSSR začali intenzívnejšie zaujímať predstavitelia Sovietskeho zväzu.
Sovietske vedenie začalo požadovať rázny postup proti antisocialistickým silám v ČSSR. V dňoch 20. až 30. júna 1968 sa v Československu konalo vojenské cvičenie Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava, pričom sovietske jednotky odkladali odchod z ČSSR až do prelomu júla a augusta.
Od 29. júna do 1. augusta trvalo známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu KSSZ v Čiernej nad Tisou.
Krátko nato, 3. augusta 1968 v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska a ČSSR podpísali takzvanú Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj Brežnevova doktrína: právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch.
O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy.
Únos vládnych predstaviteľov a normalizácia
Pod smutne známym takzvaným pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václavovi Havlovi, boli podpísaní predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.
Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde pod nátlakom podpísali súhlas s pobytom intervenčných vojsk - takzvaný moskovský protokol, ktorý ako jediný nepodpísal František Kriegel.
Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a začal sa proces normalizácie.
Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.