Prvé kolo prezidentských volieb v Litve malo vysokú účasť, vedie doterajšia hlava štátu
V prvom kole prezidentských volieb v Litve vedie podľa priebežných výsledkov s veľkým náskokom doterajšia hlava štátu Gitanas Nauséda.
Účasť pritom dosiahla takmer 60 percent, čo je najväčší voličský záujem od roku 1997. Nauséda bol podľa predvolebných prieskumov jasným favoritom.
Kompletné výsledky sa podľa štátnej volebnej komisie očakávajú v noci na pondelok, informovala litovská spravodajská stanica LRT.
K voľbám dnes prišlo odovzdať svoj hlas takmer 48 percent oprávnených voličov, ďalších viac ako 11 percent hlas odovzdalo vopred.
Ešte v okamihu uzavretia volebných miestností sa pred niektorými z nich tvorili rady, výsledný údaj o účasti sa tak ešte môže mierne zmeniť, upozornila volebná komisia.
V niektorých volebných miestnostiach v okolí Kaunasu podľa LRT zhruba dve hodiny pred koncom hlasovania došli volebné lístky.
Tohtoročná účasť vo voľbách je síce vysoká, ale v prvých priamych prezidentských voľbách v Litve v roku 1993 bola účasť ešte vyššia a dosiahla 78,6 percenta. O štyri roky neskôr to bolo 71,5 percenta a v neskorších rokoch už sa účasť pohybovala okolo 50 percent.
Vyberať prezidenta v Litve mohlo 2,4 milióna voličov, zhruba 400-tisíc ich žije v zahraničí. O ich hlasy sa uchádzalo osem kandidátov.
Pokiaľ žiadny z kandidátov po dnešku nezíska viac ako 50 percent hlasov, uskutočnia sa 26. mája druhé, rozhodujúce kolo hlasovania.
V predvolebných prieskumoch mal Nauséda podporu okolo 29 percent voličov a jeho najvýraznejšia súperka a zároveň jediná žena medzi uchádzačmi o funkciu hlavy štátu – premiérka Ingrida Šimonytéová – zhruba 14 percent.
Obaja sa spolu stretli už v minulých voľbách pred piatimi rokmi, keď ekonóm Nauséda v druhom kole bývalú ministerku financií Šimonytéovú jasne porazil a získal cez 66 percent hlasov.
Spolu s prezidentskými voľbami sa konalo aj referendum o zmene ústavy a možnosti dvojitého občianstva. Cieľom je umožniť občanom Litvy, ktorí vlasť opustili po roku 1990, zachovať si jej občianstvo. Ide o ústretový krok voči Litovcom žijúcim v zahraničí.