Slováci sa odrazili od dna a preskočili Grékov. No do piatich rokov budeme poslední, varuje pre HN ekonóm

Po vstupe do Európskej únie to malo Slovensko ekonomicky dobre rozohrané. Boli tu optimistické vyhliadky rýchleho dobiehania životnej úrovne vyspelých západných krajín.

V európskom rebríčku HDP na obyvateľa po zohľadnení cenových hladín sme boli ešte v roku 2011 po Slovinsku a Česku treťou najsilnejšou ekonomikou regiónu strednej a východnej Európy. 

Konkrétne hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily ešte v roku 2015 predstavoval 79 percent európskeho priemeru, čo bolo zároveň vrcholom našej konvergencie k prosperite bohatších štátov.

V ďalších rokoch sme však nabrali opačný kurz a v roku 2022 sme v európskom rebríčku parity kúpnej sily podľa dát Eurostatu spadli na úroveň 68 percent.

Zaradili sme sa tak na posledné priečky medzi štáty ako Grécko či Bulharsko, lepšie na tom bolo napríklad aj Rumunsko. Na to, že chudobnieme, poukázala nedávno aj analýza OECD.

Posun k lepšiemu

Nový rýchly odhad Eurostatu ukazuje, že v roku 2023 bola situácia už o niečo lepšia. Náš HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily stúpol na 73 percent priemeru EÚ. Stále však ostávame medzi najslabšími štátmi.

Príčin zaostávania našej ekonomiky je podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka viacero. Medzi tie najdôležitejšie zaraďuje rozdiel v čistých zárobkoch domácností oproti západným krajinám. „To dlhodobo utlmuje schopnosť Slovenska v podobných poro...