Expertka na nábory Woltu pre HN: S každým vzdelaným človekom, ktorého Slovensko stratí, strácame my všetci

Prečo fenomén „odlevu mozgov“ predstavuje pre Slovensko v súčasnosti významný problém?

Keď nám odíde vysokokvalifikovaná alebo vysokoškolsky vzdelaná pracovná sila, odíde talent a odíde nám aj expertíza. To znamená, že vedecký, ekonomický či technologický pokrok bude spomalený. Bez talentovaných mladých ľudí nemôžeme byť konkurencieschopní v globálnej ekonomike. Samozrejme, ide aj o finančný aspekt. Predpokladáme, že vysokoškolsky vzdelaní alebo vysokokvalifikovaní pracovníci budú mať aj vyššie mzdy, a teda do systému budú odvádzať vyššie odvody a dane. S každým takýmto človekom, ktorého stratíme, strácame my všetci. Ide tiež o stratu investície, ktorú štát do toho človeka dal, v prípade, že študoval na Slovensku. Štát stojí jeden vysokoškolák, ktorý študoval päť rokov na slovenskej univerzite, v priemere 18 500 eur. V neposlednom rade sú tu aj sociálne dosahy, keď vám odíde člen rodiny alebo člen komunity, tak to narúša aj štruktúru spoločnosti. 

Aké sú najčastejšie dôvody, prečo u nás mladí talentovaní ľudia nechcú alebo neplánujú zostávať, či už pracovať, alebo študovať? 

Dôvodov je veľmi veľa. Jedným z tých najbežnejších je lepšie renomé zahraničných univerzít a možnosť naučiť sa cudzí jazyk. Možnosť poznať svet a nové kultúry. Vyštudovaných ľudí môže motivovať aj práca s lepšími technológiami alebo spolupráca so svetovými špičkami v ich odbore. Samozrejme, je tam aj finančný aspekt, čo tiež veľmi zvažujú. My sa však na to musíme pozerať tak, že keď ide človek do zahraničia za štúdiom alebo za prácou, je to pozitívne. Naberie skúsenosti a naučí sa jazyk. Tragédiou je až to, keď sa rozhodne, že sa späť n...