Rozhovor s astronómom aj o tom, ako nám Mesiac môže pomôcť pochopiť, ako vznikli Zem a slnečná sústava

O koľko lepšia a bezpečnejšia bola misia Artemis II oproti misii Apollo spred vyše 50 rokov?

Povedal by som, že to bolo na podobnej úrovni, pretože sa testovali iba základné funkcie samotného modulu, ktorý mal priniesť posádku na obežnú dráhu okolo Mesiaca a pristávacieho modulu.

Historický úspech misie Artemis II. Kapsula pristála v oceáne, posádka je v poriadku

Ako veľmi pokročila za toto obdobie technika?

Samozrejme, máme modernejšie technológie, vieme skôr zistiť poruchy. Ale Apollo I malo nehodu, keď došlo k úmrtiu troch astronautov, no odvtedy sa bezpečnosť až po Apollo 8 veľmi zlepšila a potom nastala technická vada pri Apollo 13, lenže tieto technické vady sa nedajú predpovedať.

Systémy, či už raketa, kozmická loď alebo pristávací modul, sú veľmi komplexné. Tým, že to bol prvý let s ľudskou posádkou, bol vysoko rizikový, ale tie lety sú vždy rizikové.

Máme lepšie monitorovanie jednotlivých systémov v reálnom čase, všetko sa posiela smerom na Zem, to znamená, informácie o stave toho telesa, kozmickej lode a rakety vedia odborníci a prístroje analyzovať omnoho rýchlejšie oproti dobe pred 50 rokmi.

V čom bola súčasná misia Artemis II prelomová? Aké dosiahla rekordy?

Prelomová bola v tom, že sme sa po dlhých rokoch vrátili k Mesiacu. Jej posádka sa dostala najďalej od Zeme, čím prekonáva rekord Apollo 13, ktorý držal vyše 50 rokov. Bolo to až 406-tisíc kilometrov od Zeme, za dráhou Mesiaca, teda aj za samotným Mesiacom.

Druhá zaujímavá vec je skôr sociálno-politická, že na palube neboli len len občania Spojených štátov, ale bol tam teraz aj Kanaďan. Takisto prvá žena, predtým to boli vždy muži, takže to bola tiež zaujímavá zmena.

Aký moment počas misie zaujal najviac vás?

Najväčší wow-efekt bol určite prelet okolo Mesiaca, ktorý trval zhruba osem hodín. Bola to veľmi prudká zmena dráhy, vtedy zažila posádka počas pár hodín extrémne veľa dynamických vizuálnych zmien, či už pohľadu na Zem, na samotný Mesiac, na jeho rôzne časti.

Zažili privrátenú stranu, ktorú vidíme vždy, a odvrátenú stranu, ktorú nevidíme nikdy, ale zároveň osvetlenú aj neosvetlenú časť. Zažili západ a východ Zeme a zatmenie Slnka.

Boli astronauti počas pobytu v kozmickej lodi Orion vystavení silnejšiemu rádioaktívnemu žiareniu, ako býva zvykom?

Áno, problémom vo vesmíre sú vysokoenergetické nabité častice prichádzajúce zo Slnka, ktoré sú nebezpečné pre ľudský organizmus.

Väčšinou sa letí na nízku obežnú dráhu, ako napríklad Medzinárodná vesmírna stanica alebo Čínska vesmírna stanica; tam je výhodou, že sme pred týmito časticami chránení magnetickým poľom Zeme.

Astronauti Artemisu II boli však mimo poľa, preto sa aj skúma, čo to urobí s ľudskými telami. Na palube lode boli rôzne typy organických vzoriek, na ktorých sa bude monitorovať, čo sa s nimi počas cesty dialo; popri tom sa sleduje aj zdravie astronautov.

Do akej miery vedeli astronauti kontrolovať loď? Bola automatizovaná?

Výborná otázka. Keď hovoríme o kontrolovaní lode, sú dva typy pohybu, ktoré chcete kontrolovať. Jeden pohyb je ten vpred. Ten kontroluje počítač – dráhu a to, kedy má ktorá raketa zapnúť ktorý motor.

Orion to mal všetko predpočítané, s tým, že to všetko robí riadiace stredisko na Zemi, teda experti, ktorí majú za úlohu dostať loď na bezpečnú dráhu práve k Mesiacu. V minulosti pri Apolle to tiež vyrátal počítač.

Čo však môže robiť človek, je kontrolovať správanie a natočenie lode v priestore. To znamená, vy letíte, ale to, ako sa natočíte, to už môžete urobiť pomocou lokálnych trysiek vy sami.

Robí sa to vtedy, keď sa chcete chrániť pred vysokou radiáciou alebo keď potrebujete urobiť pekné snímky. Alebo keď chcete urobiť manéver a spojiť sa s iným vesmírnym telesom, napríklad budúcim lunárnym modulom.

Astronauti počas misie testovali, či loď funguje, ako má. Robili aj iné vedecké experimenty?

Áno, jeden z tých najdôležitejších sa uskutočnil práve pri prelete okolo Mesiaca. Mali za úlohu pomocou vysokokvalitných fotoaparátov pripraviť záznamy toho, čo všetko vidia.

Ako som spomínal, dialo sa toho veľa, preto až dvaja astronauti mali svoj vlastný merací prístroj, respektíve fotoaparát. Mali si všímať rôzne detaily na povrchu Mesiaca, ako krátery, štruktúry rôzneho typu, tiene, farby.

A na druhej strane potom napríklad zatmenie Slnka, ako vyzerá koróna za Mesiacom, keď nie je zatienený, ako vyzerá Mesiac, keď nie je vôbec osvetlený, ale je napríklad stále osvetlený Zemou.

Samozrejme, nemohli stihnúť urobiť za pár hodín výskum, ktorý by spravila družica za 10 rokov, ale mali za úlohu priblížiť dojem, ako ľudské oko a myseľ vníma napríklad odvrátenú stranu Mesiaca.

Fotka západu Zeme z Artemisu II a ikonická snímka ​​jej východu. Pozrite sa na vyše 50-ročný rozdiel

To mala byť ďalšia otázka. Verejnosť je zo zverejnených záberov nadšená a zazneli aj vyjadrenia, že snímky, ako západ Zeme alebo zatmenie Slnka, nemajú skutočný vedecký prínos, ale majú len vyvolať emócie. Ako to teda je?

Ide o to, že počas preletu posádka sledovala napríklad záblesky na odvrátenej strane, najmä na tej zatienenej. A čo je fascinujúce, videli až tri či štyri tieto záblesky, ktoré sú dopadmi malých meteoroidov, ktoré veľmi veľkou rýchlosťou dopadnú na povrch Mesiaca.

Zároveň sa uvoľní aj veľké množstvo energie, ktoré sa okrem iného premení na svetlo. Lunárni geológovia, fyzici, astrofyzici a astronómovia boli nadšení, že astronauti vôbec mohli vidieť toľko zábleskov.

Odvrátená strana má zhorše...