„Dosť bolo Fica.“ Galavečer Slnko v sieti sprevádzala ostrá kritika STVR aj vlády

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) vyhlásila vo štvrtok 9. apríla v Bratislave laureátov národných filmových cien Slnko v sieti za rok 2025. Jubilejný 15. ročník priniesol vyrovnaný súboj troch silných filmov – Potopa, Otec a Nepela.

„Kým nominácie reflektovali prevahu jedného filmu, napokon išlo o veľmi vyrovnaný súboj troch filmových diel minulého roka,“ uvádzajú organizátori k 15. ročníku ocenení, v ktorom nominačne dominovali snímky Potopa, Otec a Nepela.

Najlepším hraným filmom sa stal Otec z dielne režisérky a spoluautorky scenára Terezy Nvotovej. Film získal ocenenie aj za Najlepšiu filmovú réžiu, Najlepší kameramanský výkon (Adam Suzin), Najlepšiu filmovú hudbu (Jonatán „Pjoni“ Pastirčák) a Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. V tejto kategórii si Slnko v sieti prevzal Milan Ondrík.

Najviac cien si napokon odniesla Potopa režiséra Martina Gondu. Vďaka hlasovaniu členov SFTA síce získala rovnaký počet ocenení ako víťazný Otec, o jednu cenu navyše však rozhodli diváci.

Slnko v sieti patrí filmu Potopa v kategóriách Najlepší filmový scenár (Dominika Udvorková, Martin Gonda, Martin Šuster), Najlepší filmový zvuk (Bohumil Martinák, Ivan Ďurkech, Quentin Colette, Renaud Guillaumin), Najlepšia scénografia (Juraj Kuchárek), Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe (Sára Chripáková) a Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Vladimír Čema).

Divácka cena napokon rozhodla o tom, že snímka Potopa získala na udeľovaní národných filmových cien najviac ocenení a aj titul najobľúbenejší slovenský film za rok 2025.

Vyrovnaný večer troch favoritov

Film Nepela od debutujúceho režiséra a scenáristu Gregora Valentoviča išiel do filmového súboja s až 13 nomináciami, na víťazstvo premenil tri z nich. Akademikov najviac zaujal v kategóriách Najlepší filmový strih (Roman Kelemen), Najlepšie kostýmy (Helena Tavelová) a Najlepšie vizuálne efekty (Andrea Shaffer, František Štěpánek, Michal Křeček).

Film Duchoň zvíťazil v kategórii Najlepšie umelecké masky (Martin Jankovič, Michaela R. Kicková, Zuzana Zvonár). Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe získala Juliána Brutovská za film Karavan.

V kategórii Najlepší televízny film/miniséria/seriál uspela miniséria Moloch, ocenenie Najlepší dokumentárny film získala snímka Mira Rema Raději zešílet v divočině a cenu v kategórii Najlepší animovaný film získal tvorivý tím snímky Príbehy z čarovnej záhrady.

Cena v kategórii Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film patrí snímke režisérky Evy Sajanovej Ako počúvať fontány z produkcie Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Cenu za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si prevzala dramaturgička, scenáristka a pedagogička Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá pred 20 rokmi národné filmové ceny Slnko v sieti zakladala.

V nomináciách na najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe sa stretli Juliána Brutovská a jej mama Jana Oľhová. „Je zvláštne ocitnúť sa s mamou v jednej kategórii. Ešte zvláštnejšie je, keď je váš otec v úplne inej kategórii. Alebo triede," uviedla Brutovská. Otcom Juliány Brutovskej je Matúš Oľha, súčasný predseda Rady Fondu na podporu umenia.

Kritika STVR aj vlády

Galavečer však opäť nesprevádzali len filmové ceny, ale aj kontroverzia. Verejnoprávna televízia ho totiž druhý rok po sebe neodvysielala, čo vyvolalo ostré reakcie zo strany umelcov. Ich kritika smerovala aj k ostatným televíziám, ktoré takisto odmietli priamy prenos. Nakoniec skončil na Kanal 1. Diváci ho mohli sledovať aj na viacerých online platformách.

Podobná situácia nastala už vlani, keď sa podujatie presunulo výlučne do online priestoru. Organizátori pritom aj tento rok komunikovali s vedením STVR a pôvodne sa rátalo s návratom na obrazovky. K dohode však napokon nedošlo.

Neúčasť STVR vyvolala počas večera silné reakcie. Viacerí umelci využili svoje vystúpenia na otvorenú kritiku aktuálnej situácie v kultúre.

Herečka Tatiana Pauhofová, ktorá patrí medzi dlhodobé kritičky pomerov v kultúre, počas galavečera zdôraznila význam podpory umenia: „Kultúra nie je luxus, ktorý si štát môže dovoliť podporovať len v dobrých časoch. Je to základ identity tejto krajiny.“

K situácii vo filmovom priemysle sa vyjadril aj herec Milan Ondrík, ktorý si odniesol cenu za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe: „Máme kvalitné filmy a talentovaných ľudí, ale čoraz horšie podmienky na tvorbu. Toto nie je dlhodobo udržateľné.“

Kritika smerovala aj priamo k verejnoprávnej televízii. Ondrík vtipne poznamenal, že sa chystal na príhovor, ktorý by nebol virálnejší ako samotná práca, za ktorú si preberá ocenenie.

Herec Marián Miezga počas svojho vystúpenia poznamenal: „Je smutné, že podujatie, ktoré oslavuje slovenský film, nemá miesto na verejnoprávnej obrazovke. Presne tam by malo patriť.“

Ostré slová zazneli aj smerom k vedeniu rezortu kultúry. Herečka Anna Šišková upozornila na širší kontext: „Ak štát prestane systematicky podporovať kultúru, prestáva podporovať vlastnú identitu a budúcnosť.“

Maroš Kramár otvorene kritizoval prístup štátu ku kultúre. Podľa jeho slov slovenské filmy síce zbierajú úspechy na zahraničných festivaloch, no doma sa o nich verejnosť často ani nedozvie. Kritika smerovala najmä k tomu, že verejnoprávna televízia nepovažovala za potrebné podujatie odvysielať.

„To si myslím, že je veľká hanba,“ vyhlásil Kramár priamo na pódiu. Vo svojom prejave následne adresoval ostré slová nielen vedeniu STVR, ale aj politickým predstaviteľom. Spomenul ministerstvo kultúry aj vládu a otvorene sa vyjadril aj k premiérovi.

„Tak isto, ako aj vo svete sa umelci vyjadrujú k politike, tak by sme sa aj my bez hanby mohli vyjadrovať. Takže, ja si myslím, predtým, než poviem, aké boli nominácie, dosť bolo Fica,“ uzavrel.

Silný moment prinieslo aj odovzdávanie ceny za najlepší strih, ktorú získal Roman Kelemen za film Nepela. Vo svojom vystúpení upozornil na paralely medzi minulosťou a súčasnosťou.

„To, ako sa cítil Ondrej Nepela ako kvír človek v režime, ktorý každý príčetný človek musí odsúdiť, je veľmi podobné tomu, ako sa kvír ľudia cítia dnes,“ uviedol.

Zároveň vyjadril želanie, aby sa väčšia miera porozumenia a rešpektu preniesla aj do verejného priestoru vrátane inštitúcií, ktoré ovplyvňujú kultúrne dianie.