Naši predkovia možno ani netušili, čo ich v zime držalo nad vodou. Na jar prišla na rad erotika (rozhovor)
Čo pre našich predkov znamenal príchod jari? Na čo sa najviac tešili?
Slovania v predkresťanskom období delili rok na zimu a na leto. Koncom chladných mesiacov bolo najdôležitejším krokom vyhnať zimu z domovov. Ľuďom dochádzala potrava, pretrvávali choroby, zima, hlad či smrť... Bolo na čase ju vyhostiť. Slovania to robili v extrémnych prípadoch v podobe krvavej obete – „zime“ obetovali krvavú obeť (často napríklad zajatca), aby si ju vzala so sebou a odišla. Prví kresťania ju nahradili zástupnou obeťou. Už nebolo „legitímne“ niekoho podrezať a obetovať. Namiesto toho začali vynášať Morenu, Marmurienu, Moranu... Na východnom Slovensku to bol dedo alebo žad, slamená figurína mužskej postavy.
Čo bolo na živote v zime najťažšie?
Topánky nosili počas krutých zím často len deti, ktoré chodili do školy. Dedili sa po starších súrodencoch, neraz bývali vychodené a deravé, upchávali sa slamou alebo sa používali onuce. Malým deťom na vidieku sa topánky neoplatilo kupovať. Všetkým sa šetrilo, aj petrolejom a sviečkami. Chodilo sa spávať skôr alebo sa sedávalo potme. Deti si bežne robili úlohy tak, že si posadali k otvoreným dvierkam na peci a tak „si svietili“. Vo všetkom sa počas zimy preventívne šetrilo. Ľudia bývali obozretní, nikdy presne nevedeli, ako dlho potrvá.
Aj strava bola v zime chudobnejšia na živiny...
Strava bola jednostranná, konzumovali sa hlavne zemiaky a kyslá kapusta. Nemali k dispozícii laboratórne rozbory a možno jej nepripisovali taký význam, ako jej prikladáme dnes, no kyslá kapusta ich držala „nad vodou“. Dnes vieme, že naložená v sudoch má výnimočné benefity pre zdravie. Vďaka fermentácii obsahuje viacero dôležitých živín vrátane vitamínov, minerálov, antioxidantov, probiotík a vlákniny. V tradičnej kuchyni existovala viac než stovka receptov s kyslou kapustou.
Aké boli najtypickejšie jarné obrady?
Kľúčovým bolo vynášanie Moreny – slamenej bábiky v ženských šatách, ktorú za chorovodu – špeciálneho druhu tanca – niesli slobodné dievčatá. Komunikovali s ňou piesňami – žiadali ju, prosili ju, rozkazovali jej, aby išla preč. Museli s ňou prejsť celú dedinu, aby sa niekde neskryla. Niesli
ju až k potoku, k živej vode, kde ju hodili a voda odnášala zimu preč... Po vynesení zimy bolo potrebné privolať leto. Na to slúžil našim predkom ďalší rituál – prinašanie leta, letečka.
Dnešná jar a leto znamenali dostatok jedla, teplo, radosť zo života. Konečne rozmrzla zem, mohlo sa ísť o...
Zostáva vám 85% na dočítanie.