Väčšina slovenských firiem rastie pomalšie, ako by mohla. Dôvod je prekvapivo jednoduchý
Vy tvrdíte, že väčšina slovenských malých a stredných firiem rastie pomalšie, ako by mohla. Na čom to zakladáte?
Na vlastnej skúsenosti s tým, ako vyzerá skutočný rast. Strávil som 18 rokov v HB Reavis a zažil som cestu od lokálneho hráča po jedného z najväčších developerov kancelárskych priestorov v Európe, s valuáciou 1,2 miliardy eur. Videl som zvnútra, čo rast skutočne obnáša, aké rozhodnutia ho akcelerujú, aké ho brzdia.
Ale viem aj niečo iné. Aj HB Reavis, napriek všetkým svojim ambíciám a schopnostiam, potreboval pohľad zvonku. Maarten Hulshoff, bývalý CEO Rabobank, prichádzal k nám raz za dva-tri mesiace ako Non-Executive Director a posúval nás smerom, ktorý sme zvnútra nevideli. Ak externý pohľad potrebovala firma na ceste k valuácii 1,2 miliardy eur, o čo viac ho potrebuje firma s obratom päť miliónov.
Keď som neskôr začal pracovať s majiteľmi malých a stredných firiem, rozoznal som rovnaké vzorce. Len v inom meradle. Majiteľ je zahltený operatívou, nemá okolo seba nikoho s dostatočnou skúsenosťou a odstupom, a firma sa točí v kruhu namiesto toho, aby rástla.
Čo konkrétne majitelia nevidia?
Zvyčajne niekoľko vecí naraz. Nemajú jasne definované strategické piliere. Alebo ich majú definované, ale nie tie správne. Nemajú správnych ľudí na správnych miestach, alebo majú ľudí, ktorým chýbajú schopnosti na ďalší rast firmy. Nemajú správne nastavené biznisové procesy. Nemajú finančný reporting, ktorý by im dal jasnú predstavu o súvislostiach. Nemajú nastavené kľúčové metriky, takže riadenie prebieha skôr intuitívne ako na základe dát.
A nad tým všetkým visí jedna zásadná vec. Väčšina majiteľov nevie, čo skutočne chce dosiahnuť. Aký je ich životný cieľ. Aká je destinácia. Keď to nevedia, ťažko sa dá zosúladiť všetko jedným smerom.
Ako tento problém riešite?
Pôsobím ako Non-Executive Director. Na Slovensku je to takmer neznámy pojem, no na Západe bežná a osvedčená prax. Nie som zamestnanec firmy, nie som súčasťou jej každodennej operatívy. Prichádzam pravidelne, spravidla raz týždenne, a pozerám sa na firmu zvonku, s odstupom, ktorý nikto vo firme nemá.
Pomáham majiteľovi uvidieť to, čo zvnútra vidieť nemožno. Silné stránky, slabé miesta, riziká, ale aj potenciál, ktorý zostáva nevyužitý. Keď majiteľ príde k tomuto uvedomeniu, máme napoly vyhrané. Druhá polovica je realizácia.
Viete to ilustrovať konkrétnym príkladom?
Patrik, majiteľ jednej z firiem, s ktorými spolupracujem, mi po roku povedal, že firma sa vôbec nepodobá na to, čo bola pred mojim príchodom. Akcelerovali sme firmu do úplne iných dimenzií. A pritom som tam nebol ani jeden celý deň v týždni.
To je podstata tejto role. Nie som vo firme každý deň. Práve preto mám perspektívu, ktorú nikto vo firme nemá. A práve preto môžem vidieť to, čo ostatní nevidia.
Prečo si myslíte, že táto prax nie je na Slovensku rozšírená?
Lebo o nej nikto nevie. V západných ekonomikách sa Non-Executive Director považuje za štandard. Na Slovensku väčšina majiteľov nevie, že niečo také existuje. A tí, čo o tom počuli, si myslia, že je to len pre veľké korporácie.
Pritom práve malé a stredné firmy to potrebujú najviac. Veľká firma má celý tím skúsených a drahých manažérov, právnikov, CFO, strategických analytikov. Malá firma má majiteľa, ktorý robí takmer všetko sám.
Pre koho je táto spolupráca vhodná?
Pre ambicióznych majiteľov a CEO, ktorí tušia, že niečo nie je v poriadku, ale nemajú nikoho, kto by im povedal čo. Ktorí sú otvorení novým pohľadom a sú schopní zmenu pochopiť a zrealizovať.
Nie je to pre každého. Praxou som zistil, že nie každej firme a každému majiteľovi viem pomôcť. Ale keď nastane správny klik, výsledky môžu byť transformačné. Niekedy aj niekoľkonásobný rast firmy v priebehu pár rokov.
Robert Kantor pôsobí ako Non-Executive Director pre malé a stredné firmy na Slovensku a v Česku. Viac na www.kantorrobert.com