Európska centrálna banka zvažuje sprísnenie politiky, aj keď vysoká inflácia nebude dlhodobá
Aj v prípade, že po zrýchlení nad úroveň inflačného cieľa sa miera inflácie v eurozóne nebude na vysokej úrovni držať dlhodobo, Európska centrálna banka (ECB) bude mať právo pristúpiť k určitému sprísneniu menovej politiky.
Povedala to v stredu prezidentka ECB Christine Lagardová, ktorú citovala agentúra Reuters. ECB ponechala koncom minulého týždňa úrokové sadzby nezmenené, pričom kľúčová depozitná sadzba zotrvala na úrovni dvoch percent.
Banka však upozornila na riziko zrýchlenia inflácie a predstavitelia banky teraz diskutujú, v prípade akého scenára budú musieť úrokové sadzby zvýšiť, aby sa vyhli riziku, že rýchly rast spotrebiteľských cien povedie k zakoreneniu vysokej inflácie.
„Ak (súčasný energetický) šok spôsobí výrazné zrýchlenie inflácie nad stanovený inflačný cieľ, aj keď nie dlhodobo, určitá úprava menovej politiky bude opodstatnená,“ povedala Lagardová.
„Ak by sme zrýchlenie inflácie nad inflačný cieľ vôbec neriešili, mohlo by to predstavovať komunikačné riziko: verejnosť by mala problém pochopiť reakčnú funkciu ECB, ktorá nereaguje,“ dodala šéfka ECB.
V prípade najoptimistickejšieho „základného“ scenára by mala inflácia dosiahnuť tento rok v priemere 2,6 percenta oproti zhruba dvom percentám v minulom roku. V prípade nepriaznivého scenára by mohla inflácia zaznamenať v druhom polroku tohto roka vyše štyri percentá, do polovice budúceho roka by sa však mala vrátiť na úroveň inflačného cieľa.
Najhorší možný scenár počíta s tým, že miera inflácie v eurozóne prekročí začiatkom budúceho roka šesť percent a na úroveň inflačného cieľa sa nevráti skôr ako o niekoľko rokov.
„ECB si preto teraz musí dávať pozor na prípadné skoré varovné signály, že energetický šok sa integruje do širšej inflačnej dynamiky,“ dodala Lagardová. Investori v súčasnosti očakávajú, že ECB tento rok zvýši úrokové sadzby minimálne dvakrát, prípadne aj trikrát. Podľa nich sa totiž inflácia môže nad inflačným cieľom udržať niekoľko rokov.