Toto je 15 najväčších firemných pádov. Slovenský priemysel platí za roky kríz

Finančné problémy, krach, odstavenie výroby a zástupy ľudí smerujúcich na úrady práce. Tento scenár sledujeme čoraz častejšie. Podnikateľské prostredie totiž už šesť rokov s malými prestávkami čelí krízam, ktoré decimujú firmy naprieč všetkými sektormi.

Predstavitelia vlády pri hľadaní vinníka upriamujú pozornosť najmä na geopolitiku. „Pri zníženej konkurencieschopnosti Európy voči Ázii môžeme očakávať sťahovanie niektorých firiem za lacnejšími nákladmi,“ uviedol minister práce Erik Tomáš krátko po oznámení Samsungu o ukončení výroby u nás.

Tento krok prišiel len krátko pred ohláseným koncom výroby spoločnosti Považský cukor. O ďalšie dva týždne neskôr navyše vyšlo najavo, že neďaleko v Trnave zatvára brány ďalšia fabrika, tentoraz z automobilového priemyslu.

Členovia koalície vidia príčinu predovšetkým v externých faktoroch, špeciálne vo vysokých cenách energií. Tie sú bezpochyby obrovskou záťažou. Zároveň však rezolútne odmietajú, že by sa pod problémy v biznis sektore podpisovali aj ich vlastné rozhodnutia.

Opozícia a zástupcovia priemyslu – šéf Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz i prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek – však majú úplne opačný názor. Pripúšťajú síce, že externé vplyvy zohrávajú obrovskú rolu, no kameňom úrazu je podľa nich zhoršujúce sa domáce podnikateľské prostredie.

Investičnú aktivitu tlmia časté legislatívne zmeny, regulačná neistota a rastúce daňovo‑odvodové zaťaženie, ktoré výrazne stúplo aj v dôsledku vládnych konsolidačných balíčkov.

Odborníci preto bijú na poplach. Varujú, že ak nenastane zmena, doterajšie bankroty budú len trpkou ochutnávkou toho, čo nás ešte čaká. O veľké a bolestivé úpadky firiem pritom v poslednom období núdza nebola. HN prinášajú zoznam tých najzásadnejších z nich od roku 2020.