V EÚ aj na Slovensku treba riešiť krízu bývania, zhodli sa slovenskí europoslanci
Európsky parlament v utorok prijal odporúčania pre Európsku komisiu týkajúce sa krízy v oblasti bývania v EÚ. K téme sa vyslovili viacerí slovenskí europoslanci.
Miram Lexmann (KDH) potvrdila, že bývanie je v mnohých európskych regiónoch aj na Slovensku problém. Najmä mladí ľudia majú ťažkosti nájsť bývanie za dostupnú cenu, čo treba riešiť. Tvrdí, že na Slovensku byty chcel stavať štát ešte za minulých vlád, čo sa nepodarilo a dodala, že túto kompetenciu by mali mať mestá, obce a regióny. Tie by mala EÚ podporiť v tom, aby stavali byty za dostupné ceny pre mladé rodiny, pre lekárov, ktorí sa presťahujú do iného regiónu, ale aj pre starých ľudí.
„EÚ môže pomôcť cez nový viacročný finančný rámec, keď vyčlení financie na stavbu dostupného bývania. Samozrejme, kompetencia patrí členskému štátu, manažment je na nás, má sa dbať na to, aby to robili mestá, obce, regióny. Tie vedia, kde stavať, za akých podmienok. Hovoríme o nájomných bytoch, lebo na Slovensku je málo ľudí, ktorí využívajú takúto možnosť,“ uviedla. To by podľa nej uľahčilo flexibilitu práce, ľudia sa rýchlejšie premiestnia tam, kde sa dá bývať, nielen do hlavného mesta, a zabrzdilo by to vyľudňovanie regiónov.
Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) upozornila, že bývanie ako také je jedinou sociálnou politikou EÚ v tomto volebnom období a očakáva nejaké väčšie návrhy. Jedna z iniciatív, ktorú EÚ už predložila, bola regulácia spoločností, ktoré poskytujú krátkodobé bývanie, ako napríklad Airbnb, čo má zaistiť, aby bola väčšia dostupnosť bývania, aby sa zabránilo úniku peňazí a zvýšila ochrana ľudí, ktorí používajú takéto bývanie.
„Nájomné bývanie na Slovensku je dávané ako dobrý príklad toho, ako to môže fungovať. Zo štátneho fondu rozvoja bývania išli veľké peniaze na výstavbu bytoviek alebo nájomných domov v menších obciach a mestách. Problémom sú väčšie mestá, ako aj v celej Európe, kde nájomné bývanie nie je tak dostupné. U nás vychádza veľmi vysoká cena za meter štvorcový, preto z tohto fondu nie je možné až tak veľa postaviť nájomných bytov, a preto sa hľadajú iné možnosti,“ vysvetlila.
Správa europarlamentu podľa nej navrhuje akési zjednodušenie fungovania na podporu nájomného bývania, viac peňazí z ďalšieho programového obdobia na podporu nájomného bývania a celkovo na ochranu ľudí, ktorí nájomné bývanie používajú.
„Táto politika patrí do kompetencie členských štátov, nie je to európska politika. Jediné, čo EÚ môže robiť, je regulovať niektoré veci, ako sú platformy, ktoré bývanie poskytujú, alebo pomáhať financiami cez štrukturálne fondy a cez výstavbu,“ odkázala.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) spresnil, že táto téma patrí na pôdu europarlamentu výlučne v súvislosti s viacročným finančným rámcom EÚ, lebo regulácia bývania a politiky v oblasti bývania by mali zostať kompetenciou národných štátov, v rukách samospráv.
„Čím nižšie idete na miestnu úroveň, tým presnejšie viete nastaviť efektívne riešenie. To, čo v oblasti bývania potrebujeme, je zabezpečiť, aby sa každý človek dostal k streche nad hlavou, aby to nebolo spôsobom, ktorý z neho urobí vazala na zvyšok života,“ vysvetlil.
Ondruš navrhuje, aby sa z európskych peňazí podporilo financovanie výstavby, ale len výstavby nájomných alebo družstevných bytov, kde štát má pod kontrolou náklady a vie zaistiť, aby bývanie bolo bolo poskytované za režimové ceny. Nesúhlasí vôbec so spolufinancovaním napríklad výdavkov na hypotéky, lebo to sú len investície do vyšších ziskov bánk, čo nepomáha ľuďom hľadajúcim dostupné bývanie. Súhlasí s vyššou kontrolou krátkodobých nájomných bývaní, ako je Airbnb