Dlhší konflikt na Blízkom východe by znamenal vyššiu infláciu, zhodujú sa guvernéri európskych bánk

Ak sa vojna na Blízkom východe natiahne a zapojí sa do nej ešte ďalšie krajiny, inflácia v eurozóne pravdepodobne vzrastie a rast ekonomiky bude nižší.

Vyplýva to z vyjadrení troch predstaviteľov Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré dnes citovala agentúra Reuters. Vojnu útokom na Irán rozpútali Spojené štáty a Izrael.

Čím dlhšie, tým horšie

Viceprezident ECB Luis de Guindos a guvernéri centrálnych bánk Nemecka a Fínska zhodne uviedli, že je príliš skoro na závery. Varovali však, že predĺžená a rozšírená vojna môže zvýšiť súčasnú i očakávanú infláciu.

"Základný predpoklad je, že to bude krátkodobé," uviedol. "Ak to potrvá dlhšie, existuje riziko, že sa zmenia inflačné očakávania," dodal.

ECB zaskočil nárast inflácie spôsobený cenami energií po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, ktorý spočiatku považovala za dočasný. Potom sa ale rozhodla prudko zvýšiť sadzby. To pravdepodobne tentoraz prinútilo niektorých členov Rady guvernérov ECB k väčšej opatrnosti, píše Reuters.

"Myslím, že by sme nemali byť takí optimisti (ohľadom rýchleho riešenia konfliktu)," uviedol guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn na rovnakej akcii v Bruseli a poznamenal, že už je poznať eskalácie.

Rovnako ako Rehn aj šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel povedal, že predĺžený konflikt by viedol k nárastu inflácie a spomaleniu hospodárskeho rastu. "Ak konflikt rýchlo skončí, (...) dôsledky pre infláciu by boli krátkodobé a celkovo obmedzené," povedal Nagel.

"Naopak, ak by ceny energií zostali dlhší čas vysoké, viedlo by to k vyššej inflácii a slabšej ekonomickej aktivite v eurozóne," dodal.

Tento negatívny scenár by pre centrálnych bankárov predstavoval zložitú situáciu, pretože rýchlejší rast cien by vyžadoval vyššie sadzby, ale pomalý ekonomický rast by vyžadoval opak.

Ďalší vývoj je nejasný

Guvernér lotyšskej centrálnej banky Mártiňš Kazáks na začiatku týždňa uviedol, že všetko bude závisieť od toho, ktorá z týchto dvoch priorít preváži. Jeho grécky kolega Jannis Sturnaras vyzval na flexibilný prístup k stanovovaniu úrokových sadzieb.

Najbližšie zasadnutie ECB sa uskutoční 18. a 19. marca, zmena sadzieb sa neočakáva. Na poslednom zasadnutí centrálna banka ponechala sadzby nezmenené, kľúčová depozitná sadzba tak zostala na dvoch percentách.

Predvlani v júni začala ECB znižovanie úrokových sadzieb, aby podporila hospodársky rast v eurozóne. Depozitná sadzba odvtedy klesla na polovicu, naposledy k jej redukcii ECB prikročila začiatkom vlaňajšieho júna. Odvtedy drží úroky bez zmien.

Vojna na Blízkom východe a prudký rast cien ropy hrozia podľa analýzy agentúry Bloomberg novou vlnou globálnej inflácie, čo by sa mohlo negatívne podpísať na hospodárskom raste.

V najhoršom scenári by dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu mohlo zvýšiť ceny ropy o 80 percent oproti predvojnovej úrovni. Barel ropy by sa tak mohol dostať až na 108 dolárov.