Hrozieb pre slobodu tlače stále pribúda. Správe Rady Európy neuniklo ani Slovensko
Sloboda tlače bola v Európe aj v roku 2025 pod tlakom v dôsledku právnych hrozieb, fyzických útokov či zastrašovania novinárov. Vyplýva to z výročnej správy partnerských organizácií Platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov.
Správa sa venuje aj Slovensku, pričom uvádza, že nedávne zmeny vo verejnoprávnych médiách vyvolali pochybnosti o ich nezávislosti. Zaoberá sa tiež prípadom investigatívneho novinára Pala Rýpala, ktorý je nezvestný už 18 rokov, a vražde novinára Jána Kuciaka z roku 2018. O správe informoval TASR hovorca Rady Európy Jaime Rodriguez.
Tlak na novinárov
V správe sa píše, že niekoľko európskych štátov v uplynulých rokoch prijalo zákony obmedzujúce práva novinárov. „Často sa to dialo pod orwellovskou zámienkou ochrany obyvateľov pred dezinformáciami, kybernetickou kriminalitou, terorizmom či extrémizmom,“ uvádza správa.
Pokračuje, že niektoré štáty prijali zákony o takzvaných cudzích agentoch, pričom s tým podľa správy pôvodne začalo Rusko v roku 2012.
„Najviac sa previnili Rusko a Bielorusko. Vlády v Gruzínsku, Maďarsku, Srbsku, na Slovensku a v Turecku buď zaviedli, alebo navrhli podobné zákony,“ píše správa Rady Európy. Vyslovuje obavy, že pod zámienkou zvýšenia transparentnosti sú tieto zákony zamerané na upevnenie vládnej moci cez oslabovanie kritických médií.
Pozornosti neuniklo ani Slovensko
K Slovensku dodáva, že Národná rada SR v apríli 2025 schválila v zrýchlenom konaní zákon o transparentnosti, ktorý ukladá mimovládnym organizáciám povinnosť zverejňovať darcov prispievajúcich sumou nad 5000 eur, uvádzať členov svojich riadiacich orgánov a predkladať každoročné finančné správy.
Kritici namietali, že problémom je nejasné znenie zákona a široké právomoci registračných orgánov - hoci z návrhu neskôr vypadli označenia ako „zahraniční agenti“ či „lobisti“. Konečná verzia zákona neobsahovala zmienku o médiách.
V prípade transformácie verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na Slovenský rozhlas a televíziu (STVR) došlo podľa správy Rady Európy „k jemnému, no citeľnému posunu v redakčnom zameraní“. Kritici podľa správy tvrdia, že vysielanie je teraz viac naklonené vláde.
Vysoký počet hrozieb
Monitoring plurality médií za rok 2025, na ktorý sa odvoláva RE, ukazuje, že 11 z 32 skúmaných krajín nemá politicky nezávislého verejnoprávneho vysielateľa. Najvyššiu mieru rizika politických zásahov do verejných médií údajne vykazujú Maďarsko, Malta a Turecko, po ktorých nasledujú Slovensko, Bosna a Hercegovina, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko, Grécko, Srbsko a Rumunsko.
Celkovo partneri platformy v roku 2025 zverejnili 344 upozornení na závažné hrozby voči slobode médií, čo predstavuje medziročný nárast o 29 percent (v roku 2024 ich bolo 266). Najviac upozornení sa týkalo Ruska (50), Turecka (49), Gruzínska (35), Srbska (35) a Ukrajiny (27), prevažne v súvislosti s okupovanými územiami alebo aktivitami ruských síl.
Najvážnejšou hrozbou pre novinárov je podľa RE ruská invázia na Ukrajine. Pri ruských dronových útokoch zahynuli traja ukrajinskí novinári a francúzsky fotoreportér. Po „brutálnom útoku“ tam zomrel tiež aj turecký novinár. K 31. decembru 2025 bolo nevyriešených 51 prípadov zabitia novinárov.
K 31. decembru 2025 bolo v Európe zadržiavaných 148 novinárov – 36 v Azerbajdžane, 32 v Rusku, 27 v Bielorusku, 26 na okupovaných územiach Ukrajiny pod kontrolou Ruska, 24 v Turecku, dvaja v Arménsku a jeden v Gruzínsku.