Prieskum SCIO: Výrazný prepad progresívcov, Smer si mierne polepšil. Demokrati sa doťahujú na Hlas
Ak by sa parlamentné voľby konali vo februári tohto roku, zvíťazilo by v nich opozičné hnutie Progresívne Slovensko. Vyplýva to z nového prieskumu agentúry SCIO.
Veľký prepad progresívcov
Progresívci však oproti januárovému prieskumu agentúry stratili viac ako štyri percentuálne body (17,98 percenta). Na druhom mieste nasleduje vládny Smer, volilo by ho 16,62 percenta opýtaných. Ten si od posledného prieskumu polepšil o viac než jeden percentuálny bod.
Prvú trojku uzatvára Republika so ziskom 11,85 percenta. Veľké zmeny v preferenciách Republiky od januára sa však nekonajú, hnutie si polepšilo o necelé dva desatinné percentuálne body.
Výraznejším zlepšením sa môže pochváliť hnutie Slovensko, ktorému šéfuje Igor Matovič. Vo februárovom prieskume získalo 9,54 percenta, čo oproti januárovým číslam predstavuje skok o takmer dva percentuálne body (7,82 percenta v januári).
Nasleduje opozičná SaS (6,68 percenta, v januári 7,51 percenta), vládny Hlas (6,54 percenta, v januári 7,19 percenta), mimoparlamentní Demokrati (6,13 percenta, január 5,74 percenta), a KDH s 5,72 percentami, ktoré nezaznamenalo výraznejšie zmeny v preferenciách od januára.
Pred bránami parlamentu tak ostávajú tri relevantné subjekty, ktorým agentúra namerala viac než tri percentá - Maďarská Aliancia a SNS, ktoré získali zhodne po 3,95 percenta, a hnutie Sme rodina (3,54 percenta).
Menej než tri percentá namerala agentúra štyrom subjektom - Právo na pravdu (2,32 percenta), Za ľudí (2,18 percenta), Strana vidieka (1,91 percenta), Kresťanská únia (1,09 percenta).
Súčasná koalícia by si pri takomto rozdelení mandátov by väčšinu v parlamente nedokázala nájsť, a to ani s podporou aktuálne mimoparlamentnej Repubilky. Na druhej strane by pre väčšinu v Národnej rade musela vzniknúť široká koalícia poskladaná zo všetkých opozičných strán, ktorá by mala dokopy 85 mandátov.
Bez hnutia Igora Matoviča, s ktorým nepriamo vylučujú povolebnú spoluprácu viaceré relevantné opozičné subjekty, by parlamentnú väčšinu zo strán súčasnej opozície vyskladať nešlo.
Súvisiace preferencie
„Nie je vylúčené, že pokles PS a rast Maďarskej aliancie spolu súvisia, napríklad v kontexte diskusie o Benešových dekrétoch a blížiacich sa volieb v Maďarsku. Pravdepodobnejšie však je, že za poklesom PS stojí medializovaná kauza rodiny predsedu hnutia Michala Šimečku a slabšie vnímaná opozičná aktivita,“ uviedol hlavný analytik SCIO Martin Klus.
Mierny pokles SaS môže podľa Klusa súvisieť so zvýšenou mediálnou aktivitou jej bývalého predsedu Richarda Sulíka. Neistotu medzi voličmi mohli vyvolať aj špekulácie o jeho možnej kandidatúre spolu s poslankyňou SaS Janou Bittó Cigánikovou na kandidátke iného subjektu.
Prekvapením prieskumu je podľa agentúry nástup Strany vidieka, ktorá sa dlhodobo pohybovala pod hranicou jedného percenta. K jej rastu mohol prispieť medializovaný spor predsedu strany a ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka so Slovenským futbalovým zväzom. Klus upozorňuje, že rozhodujúci bude až trend ďalšieho vývoja preferencií tejto strany v nasledujúcich mesiacoch.
Reprezentatívny prieskum agentúry SCIO bol realizovaný 20. až 24. februára 2026 na vzorke 1000 respondentov.