Dohoda s USA je na dosah, tvrdí šéf iránskej diplomacie Arákčí. Jadrovej technologie sa však neplánujú vzdať
Dohoda s USA o budúcnosti iránskeho jadrového programu je podľa šéfa iránskej diplomacie Abbása Arákčího na dosah. Kľúčové však podľa neho je, aby bola prioritou diplomacia. Vyjadril sa tak v utorok, dva dni pred ďalším plánovaným kolom rokovaní delegácií oboch štátov v Ženeve, informujú agentúry Reuters a AFP.
Arákčí na sociálnej sieti X napísal, že Irán chce čo najrýchlejšie dosiahnuť spravodlivú a vyváženú dohodu. Zdôraznil, že Teherán nikdy nevyvinie jadrovú zbraň, ale nikdy sa nevzdá svojho práva na využitie jadrovej technológie na mierové účely.
„Máme historickú príležitosť uzavrieť bezprecedentnú dohodu, ktorá rieši vzájomné obavy a napĺňa vzájomné záujmy. Dohoda je na dosah, ale len vtedy, ak bude diplomacia prioritou,“ deklaroval.
Krátko predtým Arákčího námestník Madžíd Tacht-Ravánčí uviedol, že Irán je pripravený podniknúť všetky nevyhnutné kroky na uzavretie dohody so Spojenými štátmi. „Do rokovacej miestnosti v Ženeve vstúpime s úplnou úprimnosťou a dobrou vôľou,“ vyhlásil.
Rokovania medzi USA a Iránom sprostredkované Ománom sa uskutočnili minulý týždeň v Ženeve. Ďalšie kolo je naplánované na štvrtok a zúčastniť by sa na ňom mali aj americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner.
Napriek rokovaniam Spojené štáty do oblastí v blízkosti Iránu v uplynulých týždňoch nasadili početné námorné a letecké sily. Americký prezident Donald Trump 19. februára vyhlásil, že Teheránu dáva 10 až 15 dní na dosiahnutie dohody. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v utorok zdôraznila, že Trump preferuje diplomatické riešenie sporu, ale v prípade potreby je ochotný použiť aj smrtiacu silu.
„Ak dôjde k útoku alebo agresii proti Iránu, budeme reagovať podľa našich obranných plánov. Útok USA na Irán je hazardom,“ zdôraznil Tacht-Ravánčí.
Agentúra Reuters v nedeľu s odvolaním sa na vysokopostaveného iránskeho predstaviteľa informovala, že Teherán zvažuje možnosť, že polovicu svojho najviac obohateného uránu odošle do zahraničia, pričom zvyšok by ochudobnil a podieľal by sa na vytvorení regionálneho dozorného konzorcia. Urobil by to výmenou za uznanie svojho práva na „mierové obohacovanie uránu“ zo strany USA v rámci dohody, ktorá by zahŕňala aj zrušenie ekonomických sankcií.