Gašpar predložil v pléne pozmeňujúci návrh k úprave rokovacieho poriadku
Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer-SD) predložil v pléne parlamentu pozmeňujúci návrh k úprave rokovacieho poriadku. Stoja za ním koaliční poslanci.
Pozmeňujúci návrh má priniesť viaceré zmeny. Dĺžka času na rozpravu o nejakom bode má byť po novom určená na najviac 37,5 hodiny.
Dĺžka času sa má deliť medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov. Národná rada by mohla na návrh aspoň dvoch klubov rozhodnúť o skrátení či predĺžení dĺžky času. „Dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12,5 hodiny,“ píše sa v návrhu.
Do rozpravy sa podľa návrhu bude môcť prihlasovať od jej začiatku, v jej priebehu až do jej skončenia, a to aj opakovane. Poslanec sa do nej bude môcť prihlásiť i v prípade, ak si jeho klub už vyčerpal čas, a to najmä za účelom neskoršieho odovzdania písomného prejavu, respektíve pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh prináša tiež úpravu dĺžky rečníckeho času. Navrhovateľ a spravodajca by mali mať na úvodné a záverečné slovo najviac desať minút, v rozprave najviac 40 minút.
„Do limitu 40 minút sa započítavajú aj prednes pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ich faktické poznámky a procedurálne návrhy,“ uvádza sa v návrhu. Aj ďalšie osoby, ktorým parlament umožní vystúpiť, majú na to mať maximálne 40 minút.
Návrh rieši tiež správanie poslancov. Špecifikuje nežiaduce správanie a sprísňuje sankcie. „Predsedajúci najprv vyzve poslanca na zachovanie poriadku. Ak výzva neviedla k náprave, predsedajúci poslanca vykáže. Vykázanie poslanca z dôvodu narušenia poriadku na schôdzi už nebude sankcionované jedným neospravedlneným dňom na schôdzi, ale stratou jedného mesačného platu vrátane paušálnych náhrad a príplatkov,“ píše sa v návrhu.
Novela rieši aj transparenty či plagáty v sále. Po novom by ich malo byť zakázané aj vyhotovovať a používať, nielen vnášať. Koalícia tiež navrhla vymedziť tzv. diskrétnu zónu okolo rečníckeho pultu a okolo miest určených pre šéfa, podpredsedov Národnej rady a členov vlády.
„Cieľom je zamedziť rušivým vplyvom ostatných poslancov, respektíve osôb prítomných na schôdzi, pričom do predmetnej zóny sa bude dať vstúpiť iba po súhlase rečníka, respektíve predsedajúceho alebo týchto osôb,“ ozrejmila.
Predkladatelia chcú tiež presadiť, aby v prípade, ak navrhovateľ nebude opakovane prítomný pri prerokúvaní svojho bodu a vopred nepožiadal o ospravedlnenie, tak daný bod sa zaradí na schôdzu najskôr o šesť mesiacov od skončenia schôdze, na ktorej sa o návrhu pôvodne malo rokovať.
V rokovacom poriadku by po novom malo byť aj ustanovenie o tom, že na schôdzi, ktorú šéf NR SR zvolal na žiadosť aspoň pätiny poslancov, by sa nemohlo rokovať o návrhu, ktorý je už zaradený v schválenom programe prebiehajúcej schôdze. Predkladatelia to odôvodnili tým, že tak chcú zabrániť predraďovaniu bodov.
Pozmeňujúci návrh má tiež zrušiť povinnosť čítať pozmeňujúci návrh v pléne. „Bude postačovať, aby bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh zverejnený najneskôr do začatia rokovania o bode programu,“ doplnili predkladatelia.
Do rokovacieho poriadku majú pribudnúť aj ustanovenia o správaní a obliekaní zákonodarcov. „Navrhuje sa, aby povinnosť nosiť primerane formálny odev bola uvedená priamo v zákone o rokovacom poriadku s tým, že podrobnejšie túto povinnosť upraví etický kódex,“ ozrejmili predkladatelia.