Fico poslal von der Leyenovej list, navrhuje zásadnú zmenu. Situácia je horšia, ako sa môže zdať, píše
Premiér Robert Fico sa obrátil na šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú s kritikou súčasného smerovania európskej hospodárskej politiky. V liste, ktorý jej adresoval, kritizuje stav konkurencieschopnosti Európskej únie a žiada konkrétne kroky na zníženie cien energií pre strategické podniky.
Podľa predsedu vlády sa Únia nachádza v ére hrubého porušovania medzinárodného práva, ktorá je testom jej sily. „Z tohto testu, žiaľ, nevychádzame dobre a rozhodujúci svetoví hráči nepociťujú potrebu vážne sa zaoberať našimi postojmi,“ uvádza Fico v liste.
Emisné prázdniny
Kľúčovým bodom Ficovho listu je návrh na zásadnú zmenu v prístupe k environmentálnej politike, ktorá podľa neho aktuálne likviduje európsky priemysel. Premiér konštatuje, že napriek požiadavkám Európskej rady nepredložila Komisia žiadny konkrétny program na zníženie cien elektrickej energie.
Za Slovensko prichádza s vlastným návrhom. „Jednou z možností, ktorú navrhujem, je vyhlásenie štvor- až päťročných prázdnin z uplatňovania mechanizmu emisných povoleniek,“ píše Fico.
Podľa neho by takéto rozhodnutie viedlo k výraznému oživeniu strategických priemyselných odvetví. Premiér zároveň očakáva, že vzhľadom na rezonujúcu tému drahých energií v členských štátoch, pribudnú aj ďalšie alternatívy riešenia tejto krízy.
Budúcnosť Únie podľa neho závisí od toho, či bude Brusel „dogmaticky trvať na nepremyslených klimatických cieľoch“, alebo nájde odvahu k ich redukcii.
Ukončenie výroby v Slovalcu
Ako priamy dôsledok vysokých cien energií uvádza premiér prípad spoločnosti Slovalco. Hlinikáreň, ktorá bola v rukách nórskych a slovenských vlastníkov, musela v roku 2023 ukončiť výrobu primárneho hliníka na Slovensku.
Fico v liste argumentuje, že išlo o jednu z najekologickejších firiem v sektore, ktorá zabezpečovala desať percent celkovej produkcie primárneho hliníka v EÚ. Zatvorením podniku prišlo o prácu priamo 450 ľudí a nepriamo ďalších viac ako tisíc.
Kým Slovalco podľa Fica vyprodukovalo pri jednej tone hliníka štyri tony emisií CO2, dovozcovia, na ktorých je teraz Európa odkázaná, často vyprodukujú až 20 ton emisií na jednu tonu suroviny. „Údaje potvrdzujú, že v krátkom čase bolo takto na území Európy odstavených 1,5 milióna ton kapacít výroby hliníka a sme odkázaní na dovoz v objeme takmer päť miliónov ton ročne,“ píše sa v liste.
Jediného slovenského výrobcu hliníka, v ktorom 55,3 percenta akcií ovláda nórsky gigant Norsk Hydro a zvyšok finančná skupina Penta, prinútilo k odstávke viacero faktorov.
Extrémne ceny energií po vypuknutí vojny na Ukrajine, neochota predchádzajúcich vlád kompenzovať náklady z envirofondu po vzore západných krajín a rastúce výrobné náklady vyústili do straty konkurencieschopnosti.
Manažment preto v roku 2022 využil vysoké ceny energií, časť zakontrahovanej elektriny predal a vykázal historicky najvyšší zisk na úrovni 207 miliónov eur.
Týmto krokom sa spoločnosť pripravila na zimný spánok. Ani ten však nie je zadarmo. Podľa generálneho riaditeľa továrne Milana Veselého stojí udržiavanie zakonzervovaných zariadení dva milióny eur ročne. Prípadný reštart by si vyžiadal minimálne desať mesiacov príprav a investíciu vo výške 100 miliónov eur.
Budúcnosť EÚ
Fico tvrdí, že situácia v priemysle je "v členských krajinách kritickejšia, než sa môže zdať priamo v Bruseli". Pripomína, že EÚ vynaloží na podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskou federáciou viac ako 380 miliárd eur a táto téma podľa neho dominuje agende európskych inštitúcií.
„Je prirodzené, že občania členských štátov očakávajú, že rovnakú pozornosť a zdroje si zaslúži aj budúcnosť Európskej únie, ktorá je bez silnej ekonomiky zraniteľná,“ uzatvára premiér.
Lídri EÚ sa v decembri na zasadnutí Európskej rady dohodli, že Ukrajine Únia poskytne bezúročnú pôžičku vo výške 90 miliárd eur.
Pôžička pre Ukrajinu bude financovaná zo spoločného dlhu, ktorý bude krytý z rozpočtu EÚ. Tieto peniaze sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov požičajú Ukrajine. Zo spoločného dlhového programu však bude vyňaté Slovensko, Česká republika a Maďarsko, ktoré si vyjednali výnimku.