Kéryho teší, že SNS otvorila tému extrémizmu, znižovaniu trestov však nefandí. Problém je niekde inde, tvrdí
Poslanec Národnej rady Marián Kéry (Smer-SD) je rád, že sa vďaka koaličnej SNS otvorí téma extrémizmu. Nie je však podľa vlastných slov fanúšikom znižovania trestov za extrémistické trestné činy. Uviedol to v reakcii na návrh novely Trestného zákona z dielne národniarov, ktorý hovorí o znížení horných hraníc sadzieb za extrémistické činy. Avizoval, že téma bude predmetom debaty v koalícii. Vyplýva to z jeho vyjadrenia v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy.
„Ja som veľmi rád, že vďaka koaličnému partnerovi, SNS, sa otvorí téma extrémizmu. Hneď na úvod dodávam, že nie som fanúšikom znižovania trestov za extrémizmus. Problém je však niekde inde. V rokoch 2020 až 2023 sme boli svedkami, že sa trestné právo používalo v súboji s politickými oponentmi. Dnes mi prekáža, že za pojem extrémizmus sa dá schovať takmer všetko a že za extrémistov sú označovaní politici alebo ľudia, ktorí majú iný názor, ako je ten mainstreamový,“ skonštatoval Kéry.
Poslanec parlamentu Juraj Krúpa (SaS) v tejto súvislosti skonštatoval, že si myslí, že vládna koalícia robí v trestnej politike také zmeny, ktoré by mohli pomôcť jej blízkym ľuďom. Upozornil na to, že proti navrhovanej zmene vystúpili generálny prokurátor Maroš Žilinka, cirkvi či rôzne organizácie. Kritizoval aj ďalšie kroky a rozhodnutia koalície v oblasti trestného práva.
Poslanci debatovali aj o konsolidačných opatreniach. Kéry si myslí, že konsolidácia sa už nemôže robiť na úkor ľudí. „Musíme sa sústrediť na nejaké iné veci. Toto je ťažká úloha pre ministra financií,“ povedal. Krúpa kritizoval doterajšie konsolidačné opatrenia. Označil ich za neefektívne. Poukázal na to, že SaS dlhodobo presadzuje zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a naštartovanie ekonomického rastu. Upozornil na to, že teraz, keď je už veľmi zle, osvojil si tieto zámery vo vyjadreniach aj premiér Robert Fico.
Politici sa vyjadrili i ku komunálnym a krajským voľbám, ktoré budú v tomto roku. Kéry vyhlásil, že nemá ambíciu kandidovať za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK). Smer-SD podľa nebo buď pôjde vo voľbách do koalície a podporí súčasného predsedu NSK Branislava Becíka, alebo postaví vlastného kandidáta.
„Všetko bude závisieť od toho, či sa nám podarí dospieť k nejakej dohode,“ ozrejmil. Krúpa je podľa vlastných slov presvedčený o tom, že kandidátom SaS na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja bude opäť Juraj Droba. Avizoval, že SaS by vo voľbách podporila aj súčasného primátora hlavného mesta Matúša Valla, ak pôjdu v spoločnej koalícii.
Témou diskusie bol aj zámer amerického prezidenta Donalda Trumpa prevziať kontrolu nad Grónskom, autonómnym územím Dánska. Krúpa v tejto súvislosti hovoril o období neistoty, ktorá pramení z toho, že sa k moci dostali populisti, autokrati a obdivovatelia diktatúr. Treba sa preto podľa neho pripravovať na najhorší scenár, za ktorý označil vojenský konflikt.
V súvislosti s hrozbou Trumpa uvalenia ciel na krajiny, ktoré nepodporia jeho zámer s Grónskom, skonštatoval, že Európa nie je úplne bezbranná. Upozornil na to, že Európa vlastní najväčšie množstvo amerických dlhopisov a ich využitie by znamenalo zásadné ekonomické vplyvy pre USA. „Samozrejme, nikto toto nechce použiť. Hľadajú sa cesty, ako sa dohodnúť aj s ľuďmi, ako je Trump,“ podotkol.
Kéry mieni, že v prípade, ak by došlo k násilnému zabratiu Grónska, išlo by o hrubé porušenie medzinárodného práva. Zopakoval, že to treba odmietnuť. Mrzí ho však, že niektorí politici majú selektívny prístup k nedodržiavaniu medzinárodného práva. „Nielen téma Grónska, ale aj Venezuely, Iránu, Ukrajiny je téma nedodržiavania medzinárodného práva,“ dodal.