Obnova lesov v Nemecku naráža na klimatické aj politické prekážky
Návštevníkov, ktorí sa kedysi odvážili zdolať 200 schodov vyhliadkovej veže Lörmecke-Turm v lesoparku Arnsberg v Nemecku, odmenil úchvatný výhľad na hustý porast obrovských nórskych smrekov.
Dnes však z 35 metrov vysokej vyhliadkovej veže vidia len holú plošinu. Stromy zmizli – zničila ich kalamita lykožrúta, ktorá vypukla už v roku 2018.
Katastrofa sa odohrala tak rýchlo, že v priebehu niekoľkých týždňov v lese, ktorý bol rajom pre milovníkov prírody v Severnom Porýní-Vestfálsku na hraniciach s Holandskom a Belgickom, umreli aj 60-ročné stromy.
„Je to šokujúce pre mňa aj pre každého lesníka,“ povedala Petra Trompeter, ktorá pracuje pre mestský lesný úrad v Arnsbergu, keď pri päte veže prižmurovala oči proti nízkemu zimnému slnku.
Základy masového odumierania lesov sa vytvárali dlhé roky, keď búrky a suchá vytvorili ideálne podmienky na to, aby lykožrúty ničili smrekové stromy rad za radom.
Lesníci vedia, že to najhoršie ešte len môže prísť. Globálne otepľovanie už prekračuje hranicu 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred industrializáciou (1850 až 1900). Podľa Svetovej meteorologickej organizácie bol rok 2024 potvrdený ako prvý, ktorý túto hranicu prekročil.
S rastúcimi teplotami sa očakáva viac klimatických katastrof a budú aj ničivejšie. To ohrozuje schopnosť lesov zachytávať uhlík a zároveň aj tisíce pracovných miest v cestovnom ruchu a drevárskom priemysle.
Nemecká Expertná rada pre klimatické otázky v máji varovala, že Nemecko by po roku 2030 nemuselo splniť svoje klimatické ciele. Dôvodom je zhoršujúci sa stav lesov a mokradí, ktoré sa namiesto pohlcovania uhlíka čoraz viac stávajú zdrojom emisií.
Lesní inžinieri teraz pracujú na spôsoboch, ako zabezpečiť lesy Severného Porýnia-Vestfálska do budúcnosti v rámci projektu financovaného Európskou úniou, ktorý zahŕňa miešanie druhov stromov na posilnenie ich odolnosti.
„Už pred touto katastrofou sme pracovali na tom, aby bol les štrukturálne bohatší a rozmanitejší,“ povedala Trompeter. „Táto kalamita nás prinútila konať rýchlejšie.“
Lesy budúcnosti
Rýchlorastúce smrekové plantáže sa v Nemecku rozšírili po druhej svetovej vojne ako spôsob splácania časti reparácií Spojeneckým silám prostredníctvom ťažby dreva.
Producenti dreva naďalej uprednostňovali tento druh pre jeho rýchly a rovnomerný rast.
Tieto jednorodové plantáže však urobili lesy Severného Porýnia-Vestfálska mimoriadne zraniteľnými voči horúčavám, suchu a škodcom.
„Je to vysoko rizikové lesníctvo,“ povedal pre Context Siim Kuresoo, aktivista z holandskej mimovládnej organizácie na ochranu lesov Fern.
Ak všetko ide dobre, prináša to dobré výnosy, no keď v dôsledku extrémneho počasia dochádza k masovým stratám stromov, považuje sa to za „nevyhnutné“. Monokultúrne plantáže sú tiež jedným z dôvodov, prečo nemecké lesy strácajú schopnosť viazať uhlík.
„Prirodzené lesy dokážu zadržať omnoho viac uhlíka,“ dodal. Riešením by mohla byť diverzifikácia, ktorá sa testuje naprieč celou Európou.
V rámci projektu SUPERB v hodnote 20 miliónov eur, vedeného Európskym lesníckym inštitútom a financovaného v rámci Zeleného dohovoru EÚ, odborníci vybrali 12 lokalít od Švédska po Španielsko, vrátane Arnsbergu. Cieľom je v nich obnoviť biotopy a transformovať monokultúry.
Lokalita v Arnsbergu pokrýva 34 hektárov verejných aj súkromných pozemkov. Lesní odborníci starostlivo vybrali kombináciu štyroch druhov ihličnatých a listnatých stromov, o ktorých sa domnievajú, že sa dokážu prispôsobiť nadmorskej výške a klíme a odolať teplejším a suchším podmienkam budúcnosti.
„Je lepšie vychádzať z najhoršieho možného scenára ako z usmerňujúceho princípu,“ povedal Marcus Lindner, vedúci oddelenia odolnosti v Európskom lesníckom inštitúte.
Hoci väčšina odborníkov na lesníctvo tvrdí, že rozmanitosť je kľúčová, nezhodujú sa v tom, ako ju dosiahnuť.
Niektorí uprednostňujú prirodzenú obnovu, iní riadenú výsadbu miestnych druhov a ďalší chcú experimentovať s nepôvodnými stromami.
To však v Severnom Porýní-Vestfálsku nie je možné, keďže pravidlá ochrany prírody povoľujú len miestne druhy, uviedla Trompeter. „A práve tu sme narazili na svoje limity.“
Investícia do biodiverzity
Stromy zohrávajú kľúčovú úlohu aj v ekonomike – každoročne dodávajú 76 miliónov kubických metrov dreva, vytvárajú 750-tisíc pracovných miest v lesníctve a drevárstve a zároveň podporujú vidiecke ekonomiky prostredníctvom ekoturizmu, uvádza nemecké ministerstvo poľnohospodárstva.
Hornatý región Sauerland v Severnom Porýní-Vestfálsku je obľúbenou destináciou turistov, no masové odumieranie lesov urobilo oblasť pre niektorých návštevníkov nepoznateľnou, povedal Rouven Soyka, hovorca organizácie Sauerland Tourism.
„Prírodný turizmus je ovplyvnený vo všetkých smeroch. Sme typický outdoorový región a zachovaná príroda je pre nás kľúčová. Mnohí vlastníci lesov si však nemôžu dovoliť zalesňovanie bez štátnych dotácií, ktoré nepokrývajú všetky náklady.
Majiteľ lesnej škôlky Peter Jungermann hovorí, že si musí dobre rozmyslieť investície do pestovania náročnejších listnatých drevín namiesto trhovo výhodnejších ihličnanov, najmä vzhľadom na finančný tlak, ktorému čelia vlastníci lesov.
Ak sa rozhodne nesprávne, ktorý strom pestovať, môže sa to pre škôlku stať „existenčnou hrozbou“. Dlhodobé plánovanie komplikuje aj meniaca sa politická situácia.
Kľúčové zákony, ktoré mali byť súčasťou Zeleného dohovoru EÚ, ako napríklad zákon o obnove prírody stanovujúci záväzné ciele na obnovu poškodených ekosystémov, boli v uplynulom roku oslabené v dôsledku odporu podnikateľov a poľnohospodárov.
Zatiaľ tiež nie je jasné, koľko peňazí bude vyčlenených na obnovu lesov v rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 v hodnote dvoch biliónov eur. Rokovania budú prebiehať v nasledujúcich dvoch rokoch.
Nemecký rozpočet na rok 2026 uprednostňuje výdavky na obranu a infraštruktúru, keďže vláda sa snaží oživiť stagnujúcu ekonomiku.
„Lesy sú základom života pre nás ľudí, pre celú planétu,“ povedala Trompeter. „Na čo iné by sa mali peniaze vynakladať, ak nie na ochranu prírody a jej prispôsobenie sa klíme?“