V sýrskom Aleppe sa obnovili boje medzi Kurdmi a silami lojálnymi vláde

Po krátkom prímerí vypukli v piatok v sýrskom meste Aleppo opäť ťažké boje medzi jednotkami lojálnymi dočasnému prezidentovi Ahmadovi Šarovi a kurdskými ozbrojencami napojenými na Sýrske demokratické sily (SDF).

Kurdi tvrdia, že husto osídlená prevažne kurdská štvrť Šajch Maksúd sa ocitla pod intenzívnou paľbou z ťažkých zbraní, tankov a delostrelectva. Informuje o tom agentúra DPA.

Ostreľovanie potvrdilo aj Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii, podľa ktorého bola zasiahnutá aj jediná nemocnica v oblasti. Situácia sa „drasticky vyhrotila“, pričom v ďalšej kurdskej štvrti prívrženci prechodnej vlády údajne zabili niekoľko zdravotníkov, uvádza SOHR.

Štátom kontrolovaná tlačová agentúra SANA citovala z vyhlásenia sýrskeho ministerstva obrany, v ktorom sa uvádza, že v štvrti Šajch Maksúd bola zistená prítomnosť ozbrojených skupín tvorených zločincami vrátane prívržencov zvrhnutého prezidenta Bašára Asada, ako aj osobami s väzbami na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK) a cudzincami.

Boje v druhom najväčšom sýrskom meste trvajú od utorka a považujú sa za najťažšie od pádu Asada. V piatok o 03.00 h miestneho času (01.00 h SEČ) začalo platiť krátke prímerie v troch štvrtiach Aleppa pod kontrolou kurdských militantov, ktorí ich mali opustiť do 09.00 h (07.00 h SEČ). Tí to však odmietli.

Podľa OSN v dôsledku bojov opustilo svoje domovy okolo 30-tisíc osôb, SANA informovala až o 140-tisíc vysídlených. Podľa SOHR bolo od utorka zabitých najmenej 43 ľudí vrátane 23 civilistov.

Od zvrhnutia Asada je Aleppo pod kontrolou novej, islamistami vedenej sýrskej vlády. Štvrte Šajch Maksúd a Ašrafíja sú však naďalej ovládané kurdskými jednotkami napojenými na SDF, a to napriek ich minuloročnému prísľubu, že sa odtiaľ stiahnu.

Podľa dohody s Damaskom z minulej jari sa mali SDF integrovať do nových sýrskych ozbrojených síl a vzdať sa kontroly nad ekonomicky dôležitými oblasťami bohatými na ropu v prospech vlády. Zatiaľ sa tak nestalo.

Kurdi sa obávajú opätovného útlaku zo strany islamistov, preto uprednostňujú decentralizovanú formu vlády, aby sa vyhli opätovnej strate svojich práv. Vláda v Damasku chce naopak vytvoriť centralizovaný štát argumentujúc, že po rokoch rozdelenia sa snaží o jednotu Sýrie.