Šéfka ECB v roku 2024 zarobila viac než 720-tisíc eur. Je to o 56 percent viac, ako inštitúcia uviedla
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová v roku 2024 zarobila celkovo približne 726-tisíc eur, čo je o 56 percent viac ako základný plat 466-tisíc eur oficiálne zverejnený vo výročnej správe ECB.
Vplýva to z analýzy denníka Financial Times. Podľa nej šéfka ECB poberá takmer štvornásobok platu predsedu americkej centrálnej banky Jeroma Powella, ktorého ročný príjem je zákonom obmedzený na 203-tisíc dolárov.
Odmeny z funkcií
Už samotný základný plat robí z Lagardeovej najlepšie platenú predstaviteľkou Európskej únie. Zarába o 21 percent viac ako základný plat predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.
Rozdiel medzi zverejneným a skutočným príjmom tvoria predovšetkým nezdanené príspevky a odmeny z ďalších funkcií, ktoré centrálna banka vo svojej výročnej správe individuálne nerozpisuje.
Lagardeová podľa odhadov dostala zhruba 135-tisíc eur vo forme benefitov na bývanie a ďalších výdavkov. K tomu sa pripočítava odhadovaných 125-tisíc eur za jej pôsobenie v rade riaditeľov Banky pre medzinárodné vyrovnanie platieb, ktorú FT opisuje ako banku centrálnych bánk. Powell na rozdiel od šéfky ECB za túto funkciu kvôli americkým zákonom nesmie poberať odmenu.
Za celé osemročné funkčné obdobie môže Lagardeová zarobiť až 6,5 milióna eur, čo v priemere predstavuje 810-tisíc eur ročne. Suma zahŕňa aj budúce jednorazové platby a potenciálne príspevky poberané vo dvojročnom období po skončení mandátu.
Zverejňovanie údajov
Od roku 2030 by Lagardeová mala od ECB poberať ročný dôchodok vo výške približne 178-tisíc eur. Analýza FT nezahŕňa náklady na zdravotné poistenie a príspevky na doplnkové dôchodkové zabezpečenie, ktoré banka hradí, ale pre chýbajúce dátumy ich nemožno presne vyčísliť.
Profesor práva Guido Ferrarini z Janovskej univerzity denníku FT oznámil, že ohodnotenie Lagardeovej síce zodpovedá miere zodpovednosti a potrebe prilákať na čelné pozície schopných uchádzačov, ale kvalitu zverejňovaných údajov o odmenách označil za nízku.
Prieskum Medzinárodného menového fondu z roku 2004 týkajúci sa riadenia centrálnych bánk dospel k záveru, že vedúci bankári by mali dostávať odmeny na úrovni porovnateľnej so súkromným sektorom a mali by byť chránení pred poklesom príjmu vo svojom funkčnom období, aby sa predišlo ich ovplyvňovaniu zvonka.