V minulom roku popravil iránsky režim viac než 1600 ľudí. Je to najviac od roku 1989, hlási Iran Human Rights
Iránske úrady popravili minulý rok najmenej 1639 ľudí, čo je najvyšší počet od roku 1989. Vyplýva to z pondelkovej správy dvoch mimovládnych organizácií, podľa ktorých hrozí, že islamská republika bude po januárových protestoch a súčasnej vojne s USA a Izraelom používať najvyšší trest v ešte rozsiahlejšej miere. Informovala o tom agentúra AFP.
V porovnaní s rokom 2024, kedy vykonali 975 rozsudkov smrti, vrátane 48 žien, ktoré obesili, je počet vlaňajších popráv o 68 percent vyšší, napísali organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v Nórsku a parížska organizácia Spoločne proti trestu smrti (ECPM) vo svojej výročnej správe. Takmer polovicu popravených odsúdili za trestné činy súvisiacimi s drogami.
Ak islamská republika „prežije súčasnú krízu, existuje vážne riziko, že popravy sa budú využívať ešte rozsiahlejšie ako nástoj útlaku a represie“, uvádza sa v správe. Varovala tiež, že trest smrti a poprava hrozí stovkám zadržaných ľudí, ktorých obvinili z hrdelných zločinov po protivládnych protestoch z januára 2026. Ich tvrdé potlačenie si podľa ľudskoprávnych skupín vyžiadalo tisíce životov a desaťtisíce zadržaných.
„Vytváraním strachu prostredníctvom v priemere štyroch až piatich popráv za deň v roku 2025 sa úrady snažili zabrániť ďalším novým protestom a predĺžiť svoju slabnúcu vládu,“ uviedol riaditeľ IHR Mahmood Amiry-Moghaddam.
„Trest smrti sa v Iráne používa ako politický nástroj útlaku a represie, pričom medzi popravenými sú neúmerne zastúpení príslušníci etnických menšín a marginalizovaných skupín,“ konštatoval generálny riaditeľ ECPM Raphael Chenuil-Hazan.
Skupiny pre ľudské práva vrátane Amnesty International uvádzajú, že Irán je krajinou s najvyšším počtom popráv na obyvateľa na svete a celkovo najvyšším počtom s výnimkou Číny, pre ktorú nie sú k dispozícii spoľahlivé údaje.