Fico očakáva zlacnenie palív až v lete, nateraz vyhovel Babišovi a Orbánovi. Vláda chystá aj lacnejšie vlaky

Keď rafinéria Slovnaft vráti štátu požičanú ropu, vláda skončí stav ropnej núdze. Tieto slová hovoril počas minulého týždňa premiér Robert Fico.

„Akonáhle nastane moment, že budeme mať zásoby ropy opäť na 90 dní, sme pripravení zrušiť stav ropnej núdze,“ komentoval v predchádzajúcom týždni. Na ukončenie stavu ropnej núdze tlačil v uplynulých dňoch aj český premiér Andrej Babiš, ktorý chcel, aby Slovnaft opäť fungoval na sto percent.

„Poprosil som premiéra, aby Slovensko ukončilo stav ropnej núdze, lebo sa nás to týka,“ odkázal šéf hnutia ANO po spoločnom rokovaní slovenského a českého kabinetu.

Šéf Smeru preto avizoval, že stav ropnej núdze môže vláda na najbližšom zasadnutí zrušiť. Nakoniec sa tak nestalo a štát uvoľnil len jedno z ropných opatrení.

Premiér Fico oznámil aj ďalšie novinky a úvahy, ktoré reagujú aj na dočasné prímerie medzi Iránom, USA a Izraelom. HN v tomto smere prinášajú odpovede na osem kľúčových otázok.

1. Čo upravila vláda v stave ropnej núdze?

Hoci vláda ponechala v platnosti stav ropnej núdze, od 10. apríla sa opäť povoľuje vývoz nafty mimo Slovenska. „Boli sme o to požiadaní českým aj maďarským premiérom,“ uviedol Fico.

Export nafty bol po vyhlásení krízového stavu obmedzený a rafinéria Slovnaft tak celú svoju produkciu umiestňovala len na našom trhu, aby zaistila jeho stabilitu.

„Zrušenie tohto opatrenia reflektuje aktuálny vývoj na trhu, najmä obnovenie dodávok ropy cez ropovod Adria, zabezpečenie dostupnosti motorovej nafty na slovenskom trhu, ale aj potrebu stabilizácie regionálneho trhu,“ píše sa vo vládnom materiáli.

Slovnaft tak bude môcť opäť zásobovať zahraničných partnerov motorovou naftou. Medzi kľúčové trhy rafinérie patrí Česko, Rakúsko či Nemecko.

2. Prečo sa ešte neskončil stav ropnej núdze?

„Dohodli sme sa, že stav ropnej núdze pretrvá, nevideli sme dôvod na jeho zrušenie,“ komentoval po rokovaní vlády Fico. Podľa jeho slov im stav núdze umožňuje prijímať ďalšie ropné opatrenia. Tvrdí, že ak by krízovú situáciu zrušili, nemohli by byť v platnosti napríklad 400-eurové limity na tankovanie nafty.

Zároveň platí, že aktuálne prímerie vo vzťahu k Iránu síce znížilo ceny ropy zo 115 na 93 dolárov za barel, no skutočné aktuálne ceny sú vyššie. Pri odbere suroviny v tomto čase totiž často obchodníci pýtajú až 30-dolárovú prirážku. Očakáva sa, že trhy sa v prípade mieru upokoja až o niekoľko mesiacov. 

Kabinet ešte vo februári vyhlásil stav ropnej núdze z dôvodu prerušenia dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba. Keďže táto infraštruktúra je hlavným smerom, odkiaľ rafinéria Slovnaft čerpá ropu, prevádzka náhle zostala bez dodávok čierneho zlata. Slovnaft najprv vyrábal pohonné látky zo svojich ropných rezerv, no tie sa mu v istom bode vyčerpali.

Aby mu štát mohol poskytnúť pôžičku ropy zo štátnych hmotných rezerv, musel kabinet najprv vyhlásiť stav ropnej núdze. Rafinéria následne dostala zo štátnych rezerv 250-tisíc ton čiernej suroviny.

Slovnaft si zároveň objednal tankery, ktoré mali neruskú ropu priviezť do Chorvátska, odkiaľ sa cez ropovod Adria dostala do bratislavskej prevádzky. Štátna pôžička ropy mala len preklenúť obdobie, kým Slovnaftu začne prúdiť surovina cez južný ropovod.

3. Čo obmedzenie exportu spôsobilo Slovnaftu?

Rafinéria veľkú časť svojej nafty predáva zahraničným zákazníkom. Zhruba 60 až 65 percent produkcie je historicky smerovaných na exportné trhy, uvádza šéf Slovnaftu Gabriel Szabó. Európa nie je pri výrobe nafty sebestačná a spotrebúva jej viac, ako dokáže vyrobiť.

V minulosti ju Únia dovážala z Ruska, avšak pre protiruské sankcie sa import zastavil. Preto je v Európe väčší tlak na výrobu nafty. Szabó hodnotí, že utlmenie exportu nafty nebolo pre podnik hospodársky najvýhodnejšie, dodal však, že bližšie čísla komentovať nemôže, keďže skupina MOL je kótovaná na burze. Slovnaft patrí do portfólia maďarskej energetickej skupiny MOL.

4. Za akú cenu vrátil Slovnaft štátu požičanú ropu?

Ako už bolo spomenuté, Slovnaft dostal od štátu 250-tisíc ton ruskej ropy. Nakoniec spotreboval len 105-tisíc ton suroviny, ktoré už počas víkendu vrátil.

Szabó hovorí, že produkt vrátili v pomere tona za tonu. Keďže k ruskej rope Slovnaft nemá prístup, do hmotných rezerv vrátili zmes arabskej a nórskej ropy.

„Ropu sme museli zaobstarať na trhu za trhové ceny,“ uviedol. V posledných týždňoch sa surovina na svetových burzách pohybovala nad úrovňou 100 dolárov za barel. „Štátne zásobníky sú opäť plné,“ povedal k tomu Fico.

5. Kedy bude Slovnaft opäť vyrábať naplno?

Po vyhlásení stavu ropnej núdze a utlmení vývozu sa prirodzene znížila výroba Slovnaftu. Szabó uviedol, že v súčasnosti už spracúvajú čierne zlato vo vyššej miere, a to na úrovni 12 kiloton suroviny denne. Predpokladá, že Slovnaft by mohol fungovať naplno v druhej polovici apríla.

6. Skončia sa aj limity na tankovanie a dvojité ceny nafty pre cudzincov?

Fico už skôr informoval, že vládne opatrenia týkajúce sa limitov na tankovanie či dvojitých cien nafty pre cudzincov zostanú v platnosti 30 dní.

To znamená, že účinné by mali byť približne do konca budúceho týždňa. Dvojité ceny nafty však kritizuje Európska komisia, ktorá vláde poslala list. Brusel namieta, že opatrenie je diskriminačné a v rozpore s právom Únie.

Šéf Smeru nevylučuje, že by sa tieto opatrenia mohli ešte predĺžiť.

„Nemôžem vylúčiť prijatie ďalších opatrení. Buď to bude kolektívne rozhodnutie viacerých štátov a reagovať budeme na požiadavky Európskej komisie, alebo predpokladám, že bude naďalej nevyhnutné upravovať vzťah medzi vládou a cenami pohonných hmôt,“ povedal minulý týždeň.

Otázkou bude, ako do situácie vstúpi dočasná mierová dohoda medzi Iránom a USA. Trhy s ropou totiž okamžite reagovali a surovina v stredu dopoludnia klesla približne o 14 percent oproti predchádzajúcemu dňu a dostala sa pod úroveň 95 dolárov za barel.

Lacnejšia ropa by tak v budúcnosti mohla mať pozitívny dosah na ceny pohonných hmôt. Na druhej strane, 95-dolárová ropa je stále drahšia než pred začiatkom vojny na Blízkom východe. Aj Fico počíta s tým, že lacnejšia ropa sa môže pri tankovaní prejaviť až niekedy v júli.

7. Je už Družba opravená?

V tejto chvíli nezávislí odborníci nevedia jednoznačne zhodnotiť, v akom stave je ropovod Družba, ktorý zostal poškodený po ruskom útoku z konca januára. Ukrajinská strana tvrdí, že ropovod zostal poškodený a vyžaduje si opravu. HN mali v minulosti informácie, že problémom jeho spustenia je aj nedostatok elektriny na pohon veľkých čerpadiel.

Termíny opätovnej prevádzky sa následne viackrát posúvali. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci uviedol, že oprava môže trvať do šiestich týždňov. Na druhej strane šéf Smeru viackrát na tlačových konferenciách zverejňuje snímky, ktoré majú potvrdzovať teóriu, že potrubie je už na Ukrajine opravené.

Zelenskyj tak podľa Fica zámerne zadržiava „zastavený kohútik“, aby zasiahol do maďarských parlamentných volieb, ktoré sa konajú v nedeľu 12. apríla.

Slovensko zároveň lobuje, aby Kyjev povolil expertnú misiu, ktorá by priamo na mieste zhodnotila, či a ako je Družba poškodená. Ukrajina doposiaľ návštevu expertnej misie nepovolila.

V súčasnosti odoberá Slovnaft ropu cez chorvátsky ropovod Adria. Rafinéria však upozorňuje, že pri tomto smere má vyššie tranzitné poplatky.

8. Aké kroky ešte zvažuje vláda?

Kabinet má v prípade dodávok na domáci trh dohodu so Slovnaftom. Vláda argumentovala, že zo suroviny z hmotných rezerv chce mať primerane výhodné ceny palív pre domáci trh. Fico hovorí o nižších cenách ako v Rakúsku a porovnateľných v rámci V4. Teraz máme v regióne druhé najnižšie ceny nafty po Maďarsku. V prípade benzínu aj od Slovenska lacnejšie Maďarsko a Poľsko.

Vláda nechce ísť cestou znižovania spotrebných daní, DPH či regulovaním marží, ako podnikli Poľsko a Česko. Namiesto toho rokuje Fico so Slovnaftom, ktorý deklaruje aj po stredajšom rokovaní vlády cenovú politiku zdržanlivosti a zodpovednosti.

Nafta aj benzín sa podľa slov premiéra pohybujú okolo 1,67 eura za liter. Takto je to na mestských pumpách Slovnaftu, kde sú palivá na trhu najlacnejšie. „Sme stále na tom veľmi, veľmi dobre,“ zhodnotil Fico.

Vláda je podľa Fica pripravená na ďalšie opatrenia. „Jedným variantom je, že by sme znížili cestovné o 50 percent na jednorazové a traťové lístky, pokiaľ ide o železnicu, a druhým variantom je, že by sme selektívne znížili cestovné v druhej triede o 30 percent,“ ozrejmil Fico.

K takýmto opatreniam by došlo, ak by sa situácia okolo Hormuzského prielivu zhoršila. Podobnú stratégiu ako na železnici by vláda v prípade potreby presadzovala aj v prípade autobusovej dopravy. Tá je v rukách samospráv, no premiér očakáva, že tie by sa pridali k iniciatíve štátu.