Irán sa pripravuje na americkú pozemnú ofenzívu. Režim verbuje dobrovoľníkov od dvanástich rokov
Irán v uplynulých dňoch spustil nábor dobrovoľníkov na obranu pred možnou pozemnou ofenzívou armády USA, informoval denník Financial Times.
Iránske vedenie v posledných dňoch rozposiela hromadné textové správy a vyzýva obyvateľov, aby sa zapojili do obrany vlasti pred „americko-sionistickým nepriateľom“. Náborovú kampaň propaguje aj štátna televízia. Podrobnosti o konkrétnych úlohách dobrovoľníkov zatiaľ nie sú známe.
Nábor dobrovoľníkov
Zbor islamských revolučných gárd, ktoré sú cieľom častých útokov armád USA a Izraela počas súčasného vojnového konfliktu, oznámil nábor na rôzne misie vrátane plnenia vojenských úloh.
Denník FT informoval, že dobrovoľníci - niektorí už vo veku od 12 rokov - by mali slúžiť v hliadkach a na kontrolných stanovištiach, starať sa o ranených, variť alebo zbierať peniaze na podporu obrancov krajiny.
Ženy v Iráne nemajú službu v armáde povinnú a nie je jasné, či sa môžu registrovať ako dobrovoľníčky.
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch v utorok upozornila na to, že „deti sú vo vojenských zariadeniach vystavené vážnemu riziku smrti a zranenia“, a vyzvala iránske úrady, aby „zrušili kampaň a zakázali všetkým vojenským a polovojenským jednotkám v Iráne nábor osôb mladších ako 18 rokov“.
Zatiaľ nie je jasné, koľko dobrovoľníkov sa do služby na obranu vlasti prihlásilo. Online portál náborovej kampane uvádza viac ako päť miliónov registrácií - uchádzači mali uviesť len svoje meno, telefónne číslo a provinciu, kde bývajú.
Aj keď mnohí Iránci súčasný režim neznášajú, oddaná menšina obyvateľstva ho stále podporuje - mnohí z nich už slúžia v dobrovoľníckych jednotkách Basídž patriacich pod IRGC. Denník uviedol, že aj obyvatelia, ktorí nemajú radi súčasné vedenie, pripustili, že by sa prihlásili ako dobrovoľníci, ak USA splnia svoje vyhrážky o pozemnej invázii vrátane obsadenia ostrovov v Hormuzskom prielive.
Mobilizácia obyvateľov
Časť Iráncov však dobrovoľnícku službu odmieta, aby neskôr neboli „použití ako figúrky na šachovnici“. „Urobil by som čokoľvek pre svoju krajinu a svojich spoluobčanov, ale je jasné, že tieto tri mocnosti sa nakoniec dohodnú a potom sa budem cítiť ako hlupák, že som sa nechal zneužiť,“ dodáva FT.
Odborníci hovoria, že náborová kampaň má korene vo vojne medzi Iránom a Irakom v 80. rokoch 20. storočia, keď boli milióny ľudí zmobilizované na boj proti režimu irackého diktátora Saddáma Husajna.
„Určite teraz nemajú rovnakú úroveň podpory ako vtedy, ale majú až 20 percent podporovateľov režimu,“ povedala Sanam Vakilová z oddelenia pre Blízky východ a severnú Afriku v britskom think tanku Chatham House.
„Bude zaujímavé sledovať, či sa im podarí nábor zrealizovať. Predajú to ako test svojej základne,“ dodala Vakilová s tým, že „ide skôr o podporu počas vojny než o prejav trvalej národnej súdržnosti“.
Tlačová agentúra Tasním minulý týždeň citovala nemenovaného iránskeho vojenského predstaviteľa, podľa ktorého Teherán zmobilizoval bojovú silu v počte milión ľudí. Zdroj pre Tasním dodal, že Revolučné gardy, Basídž a armáda sú „zaplavené žiadosťami o prijatie.“ Tieto tvrdenia však nie je možné overiť z nezávislých zdrojov, doplnil FT.
Islamská republika utrpela počas konfliktu s Izraelom a USA ťažké rany. Americké a izraelské letecké útoky boli zamerané na zariadenia prevádzkované Revolučnými gardami, jednotkami Basídž, armádou a políciou. Útokom boli vystavené aj bezpečnostné kontrolné stanovištia v Teheráne, z ktorých mnohé prevádzkujú podporovatelia režimu.