Investície do armády výrazne rastú, môžu presiahnuť jedno percento HDP, hovorí rada pre rozpočet
Od roku 2025 možno vnímať výrazný nárast investícií Slovenska do výbavy ozbrojených síl. Z dovtedajších úrovní medzi 0,1 až 0,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) vzrástli vlani na odhadovaných 0,7 percenta HDP a v nasledujúcich rokoch môžu dosiahnuť až 1,1 percenta HDP, vyčíslila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Pokračovať bude dodávka zostávajúcich stíhačiek F-16, objednaných ešte v roku 2018, očakáva sa postupný nábeh obrnených transportérov Patria, v pláne je aj nákup protivzdušnej obrany, vojenských nákladných vozidiel či bojových pásových vozidiel, priblížila RRZ.
Aktuálne sa v investíciách výraznejšie prejavujú aj investície do letiska Sliač, nákup radarov či vrtuľníkov.
„V aktuálnom roku tieto investície dosiahnu hodnotu až takmer jednu miliardu eur, teda viac než dvojnásobok investícií roku 2024. V roku 2027 by sa mali zvýšiť až na 1,6 miliardy eur. Rastúce investície do obrany sú po úrokových nákladoch druhým najdôležitejším faktorom zvyšujúcim deficit, ktorý vláda nevie zásadnejšie ovplyvniť počas jedného volebného obdobia,“ vysvetlila RRZ.
Pripomenula, že priemer za obdobie rokov 2019 až 2023 dosahoval len 160 miliónov eur ročne, teda desatinu z objemu očakávaného v roku 2027. Rada pripomenula, že v predchádzajúcich rokoch opakovane dochádzalo k meškaniu dodávok.
Napríklad v roku 2025 rozpočet predpokladal investície do obrany v sume až 1,7 miliardy eur, kvôli meškaniu však budú tieto výdavky nižšie o približne 700 miliónov eur.
„Tieto posuny opticky vylepšia minuloročný deficit, ale zvýšia deficit v nasledujúcich rokoch,“ avizovala RRZ. Analyzované údaje pochádzajú podľa rady z verejne dostupných informácií o plánovaných dodávkach techniky, ktoré komunikuje prevažne Ministerstvo obrany (MO) SR. Hodnotené sú podľa jednotnej európskej metodiky ESA 2010.
Náklady na vojenskú techniku tak navyšujú deficit verejnej správy až v čase dodania, aj keď hotovostné preddavky mohli byť vyplatené podstatne skôr.
„Potreba modernizácie vybavenia ozbrojených síl SR vznikla z dôvodu investičného dlhu naakumulovaného v období pred rokom 2019, charakterizovanom nízkymi investíciami do obrany. Zároveň bola urýchlená aktuálnou geopolitickou situáciou, predovšetkým agresiou Ruska na území Ukrajiny. Dôsledkom je výrazný nárast výdavkov na armádnu techniku a strata tzv. mierovej dividendy,“ zhodnotila RRZ.
Poukázala tiež na to, že plánované sú aj viaceré ďalšie obstarávania, ktoré zatiaľ nie sú uzavreté a budú predstavovať dodatočné výdavky o niekoľko rokov. Ide najmä o projekty v oblasti pozemných síl, napríklad obstarávanie tankov, diskutuje sa aj o nákupe ďalších štyroch lietadiel F-16.
Súčasťou plánov sú aj nákupy logistickej techniky a moderných technológií, vrátane bezpilotných a robotických systémov. „Keďže mnohé z týchto projektov sú ešte vo fáze prípravy alebo špecifikácie, ich konečný rozsah a časovanie ostávajú neisté, avšak už teraz je zrejmé, že ich realizácia bude v nasledujúcich rokoch významne zvyšovať výdavky štátneho rozpočtu,“ dodala RRZ.