Situácia je vážna. Zvažuje sa ďalšie uvoľnenie ropy kvôli vojne v Iráne, uviedol šéf energetickej agentúry
Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) rokuje s vládami v Ázii a Európe o prípadnom uvoľnení ďalších zásob ropy, ak to bude potrebné v súvislosti s vojnou v Iráne. V Národnom tlačovom klube v Canberre to povedal šéf IEA Fatih Birol.
Dodal, že globálna ekonomika kvôli vojne čelí veľkej hrozbe a žiadna krajina nebude imúnna voči dopadom tejto krízy, ak bude pokračovať týmto smerom.
Členské krajiny IEA sa 11. marca kvôli prudkému rastu globálnych cien ropy dohodli na uvoľnení rekordných 400 miliónov barelov ropy zo strategických zásob. To predstavovalo asi 20 percent celkových zásob.
Birol dodal, že IEA bude naďalej sledovať situáciu, analyzovať a hodnotiť trhy a rokovať s členskými krajinami o prípadnom ďalšom uvoľnení. Nebude sa však rozhodovať na základe konkrétnej úrovne cien ropy. Čerpanie zásob bolo podľa neho iba časťou toho, ako by IEA mohla krajinám pomôcť.
Súčasnú krízu na Blízkom východe opísal Birol ako veľmi závažnú, horšiu ako dva ropné šoky v 70. rokoch minulého storočia a vplyv vojny medzi Ruskom a Ukrajinou na dodávky plynu dokopy.
Vojna s Iránom znížila globálne dodávky ropy o jedenásť miliónov barelov denne, čo je viac ako oba predchádzajúce ropné šoky dokopy. Najdôležitejším riešením tohto problému je podľa neho otvorenie Hormuzského prielivu.
Birol začal v Austrálii svoje svetové turné, pretože Ázia a Tichomorie sú teraz v popredí ropnej krízy vzhľadom na závislosť regiónu od dodávok ropy a ďalších dôležitých produktov, ako hnojivá a héliá, Hormuzským prielivom.
Po stretnutí s austrálskym premiérom Anthonym Albanesom odcestuje koncom tohto týždňa do Japonska na zasadnutie skupiny popredných ekonomík sveta G7. Birol dodal, že politickí predstavitelia po celom svete si podľa neho dostatočne neuvedomili hĺbku problému, a preto sa rozhodol tri týždne po vypuknutí vojny začať o situácii verejne hovoriť.
IEA už tiež predstavila sadu ďalších opatrení na strane dopytu pre prípad, že by sa krajiny museli rozhodnúť, ako najlepšie znížiť spotrebu paliva. Medzi tieto opatrenia patrí zníženie rýchlostných limitov alebo zavedenie práce z domova.
Podobné opatrenia podľa Birola pomohli znížiť spotrebu energie v Európe v roku 2022, keď bola zavedená, ale každá krajina si podľa neho musí rozhodnúť sama, čo je pre ňu najvhodnejšie.
Birol vystúpil so svojím prejavom v čase, keď Izrael začal novú vlnu útokov proti Teheránu. Irán potom obnovil útoky na svojich susedov v Perzskom zálive a pohrozil, že začne útočiť na ich elektrárne. Birol uviedol, že vážne, alebo veľmi vážne poškodené bolo zatiaľ 40 energetických zariadení v deviatich krajinách regiónu.
Kým Irán naďalej drží Hormuzský prieliv v podstate uzavretý, americký prezident Donald Trump dal krajine 48-hodinové ultimátum, aby strategickú vodnú cestu úplne otvorila všetkým lodiam.
Trump v nedeľu skoré ráno prostredníctvom sociálnych sietí uviedol, že ak sa tak nestane, Spojené štáty začnú útočiť na iránske energetické zariadenia a zničia jeho elektrárne.