Čo je to tá grécka cesta
Autor je analytikom inštitútu INESS.
V polovici februára zverejnila NBS blogový príspevok „O gréckej ceste“. Prvýkrát verejná inštitúcia naznačila možnosť katastrofického ekonomického scenára pre Slovensko.
Čo bola „grécka cesta“? Na rozdiel od Írska (banková kríza) či Španielska (realitná bublina) boli zdroje gréckych finančných problémov oveľa komplexnejšie. Prijatím eura získali grécki politici zdanlivo nekonečnú pokladničku lacného dlhu. Olympiáda, armáda, dotovanie štátnych podnikov, rozšafné infraštruktúrne projekty, bujné sociálne výdavky a verejný aparát sa skombinovali so štatistickým kamuflovaním deficitu a explodovali v roku 2009.
Grécko malo na výber: buď tvrdý bankrot, alebo prijatie podmienok MMF a EÚ spojené s finančnou pomocou. Prvý scenár nechceli ani grécki, ani európski politici. Hrozilo by zastavenie vyplácania dôchodkov, miezd učiteľov či vojakov, znefunkčnenie mnohých štátnych podnikov a „šírenie nákazy“ v eurozóne. Ale aj záchrana bolela. Investori do gréckeho dlhu museli odpísať 53,5 percenta hodnoty dlhopisov. Gréci nastúpili na cestu masívneho znižovania výdavkov.
V roku 2025 aj rok predtým hospodáril grécky štát s rozpočtovým prebytkom. Ako sa to Grékom podarilo? Zoškrtali sociálne transfery, znížili dôchodky aj mzdy verejných zamestnancov. Škrtať museli aj v zdravotníctve, aby celkové výdavky štátu v eurách klesli o štvrtinu. Ekonomika padla, nezamestnanosť vyletela na 28 percent. Stredný príjem Gréka bol ešte aj v roku 2024 nižší ako v roku 2010. Vtedy mal Grék skoro dvojnásobný príjem ako Slovák. Dnes má viac už len o sedem percent. Blahobyt v krajine výrazne klesol.
Slovensko je na gréckej ceste. Hoci vláda radikálne zvyšuje dane, popritom zvyšuje výdavky štátu a deficit sa už roky drží na neprípustných úrovniach. Takýto stav nie je udržateľný a ak sa štát chce vyhnúť gréckemu scenáru, musí začať znižovať výdavky už dnes. Grécka cesta v slovenskej realite znamená seknutie 3,8 miliardy na sociálnych výdavkoch (13. dôchodky stoja necelú miliardu) a 2,2 miliardy na platoch verejných zamestnancov (-14 percent).
Znižovanie výdavkov bude znamenať pokles príjmov domácností, ale tento pokles je potrebný, lebo rovnako ako Gréci aj my dnes žijeme v ilúzii blahobytu na dlh. Ak sa do ozdravného procesu vláda pustí, prepad životnej úrovne bude menší, môže byť rozložený v čase a s ochranou najchudobnejších. V opačnom prípade nás čaká šoková bolestivá terapia, ktorou si Gréci prechádzajú dodnes.