Najvyšší súd zablokoval Trumpove plošné clá. Nie je však vylúčené, že ich skúsi zaviesť inak
Americký Najvyšší súd dnes označil mechanizmus, ktorým prezident Donald Trump zaviedol plošné globálne clá, vrátane tých recipročných, za nezákonný.
Súd rozhodol, že Trump prekročil svoje právomoci, keď clá zaviedol na základe zákona o medzinárodných mimoriadnych hospodárskych právomociach z roku 1977. Podľa súdu sa totiž menovaný zákon na zavádzanie dovozných ciel nevzťahuje. Právomoc zavádzať clá má podľa ústavy Kongres.
Plošné clá
Súd tak zasadil hlave štátu tvrdú ranu v zásadnej oblasti ekonomickej politiky šéfa Bieleho domu. Trump svoje kroky označoval za „boj na život a na smrť“ pre americké hospodárstvo. Sudcovia zrušili Trumpove clá pomerom hlasov šiestich sudcov proti trom.
Predseda najvyššieho súdu John Roberts v zdôvodnení uvádza, že väčšina sudcov dospela k záveru, že ústava „veľmi jasne“ zavádzanie daní, čo zahŕňa aj zavádzanie ciel, zveruje do kompetencie Kongresu. "Autori ústavy nezverili žiadnu časť daňovej právomoci výkonnej moci," uviedol Roberts.
Súd tak dnešným krokom potvrdil skoršie rozhodnutie súdu nižšej inštancie, podľa ktorého Trump zavedením plošných ciel podľa zákona z roku 1977 prekročil svoje právomoci. Rozhodnutie súdu je vyústením žaloby podnikov dotknutých clami a 12 amerických štátov, z ktorých väčšinu spravujú demokrati, poznamenala agentúra Reuters.
Sudcovia Samuel Alito, Clarence Thomas a Brett Kavanaugh s rozhodnutím väčšiny nesúhlasili. "Clá, o ktorých sa tu rokuje, môžu, alebo nemusia byť múdrou politikou. Avšak z hľadiska textu, histórie a precedensov sú zjavne zákonné," uviedol Kavanaugh vo svojom stanovisku.
Dnešné rozhodnutie sa týka zákona známeho pod skratkou IEEPA, ktorý umožňuje prezidentovi regulovať obchod v reakcii na mimoriadnu situáciu. Trump tento zákon využil na zavedenie ciel voči takmer všetkým obchodným partnerom USA bez toho, aby o súhlas požiadal Kongres.
Spomínaný zákon využili minulí americkí prezidenti v desiatkach prípadov, často na zavedenie sankcií, avšak Trump ho použil na zavedenie ciel ako prvý, poznamenala agentúra AP.
Súd sa dnes nezaoberal tým, či by spoločnosti mali získať späť peniaze, ktoré zaplatili navyše kvôli Trumpovým clám.
Dnešné rozhodnutie súdu zároveň nepokrýva niektoré clá, napríklad na dovoz ocele, hliníka, dreva či automobilov, ktoré boli podľa portálu BBC zavedené na základe iného zákona z roku 1962.
Dnešný verdikt tak podľa agentúry AP nebráni Trumpovej administratíve v zavádzaní ciel na základe iných zákonov. Hoci takéto zavedenie ciel bude zrejme pomalší a komplikovanejší proces, predstavitelia Trumpovej administratívy už dali najavo, že chcú clá zachovať na základe iných mechanizmov.
Trump má aj iné možnosti
To, že rozhodnutie súdu nemusí byť nutne pre Donalda Trumpa a jeho colnú politiku stopka, si myslí aj portfólio manažér investičnej spoločnosti Cyrrus Tomáš Pfeiler.
"Je to signál, že to bude mať ťažšie, ale môže clá presadiť cez iný zákon. O tom sa špekulovalo už skôr, že v prípade zrušenia súdom existujú aj iné možnosti, ako clá presadiť," vysvetlil pre iDNES.cz Pfeiler.
Trhy na rozhodnutie reagovali len s miernym optimizmom. "Reakcia je pozitívna, ale nie euforická," poznamenal Pfeiler.
Zrušené clá v raste podporili americké vládne dlhopisy. "Clá mali byť brané ako antiobchodné opatrenia. Investori ich však začali vnímať postupne skôr ako niečo, čo prinesie do štátnej kasy peniaze navyše. Súčasná situácia tak naznačuje pokles príjmov do rozpočtu. Preto idú dlhopisy hore, existuje totiž šanca, že vláda bude musieť výpadok vykryť emisiou nových dlhopisov," dodal Pfeiler.
Európa a Kanada opatrne reagujú
"Podniky na oboch stranách Atlantiku sú závislé od stability a predvídateľnosti obchodných vzťahov. Preto aj naďalej presadzujeme nízke clá a usilujeme sa o ich zníženie," reagovala Európska komisia.
Prisľúbila tiež, že Únia sa bude usilovať o to, aby od Trumpovej administratívy získala jasné informácie o krokoch, ktoré chce podniknúť v reakcii na dnešné rozhodnutie súdu.
Britská vláda tiež prisľúbila, že bude spolupracovať s americkou administratívou, aby lepšie pochopila, ako rozsudok ovplyvní clá uvalené na Britániu aj zvyšok sveta.
"Británia ťaží z najnižších vzájomných colných sadzieb na svete a bez ohľadu na ďalší vývoj očakávame, že naše privilegované obchodné postavenie voči Spojeným štátom zostane zachované," doplnila. Vďaka dohode s Washingtonom podliehala väčšina britských výrobkov desaťpercentným clám, píše agentúra AFP.
Kanadský minister Dominic LeBlanc zodpovedný za vzťahy so Spojenými štátmi na sieti X uviedol, že rozhodnutie súdu ďalej podporuje postoj Kanady, že Trumpove clá sú neoprávnené. Rozhodnutie súdu sa týka iba colných poplatkov, ktoré americký prezident označil za vzájomné, nie však ďalších sadzieb uvalených na konkrétne odvetvie, ako je automobilový priemysel, oceliarstvo či výroba hliníka, ktoré Spojené štáty zaviedli na základe iného zákona.
LeBlanc pripomína, že Ottawa pokračuje v rokovaniach s Washingtonom, pretože kanadské podniky sú aj naďalej postihnuté týmito clami, ktoré majú vplyv na kľúčové odvetvia ekonomiky.
Švajčiarska Spolková rada uviedla, že berie rozhodnutie Najvyššieho súdu na vedomie a zatiaľ k nemu nemá ďalšie vyjadrenie. Teraz bude sledovať ďalší vývoj a dopady dnešného rozsudku, informovala agentúra Reuters.