V strednej a východnej Európe chýbajú pravidlá na zodpovedné používanie umelej inteligencie
Región strednej a východnej Európy zaostal v pripravenosti na zodpovedné využívanie umelej inteligencie, a to najmä v oblasti vzdelávania, riadenia a formálnych firemných pravidiel.
Vyplýva to zo štúdie spoločnosti KPMG, ktorá analyzovala odpovede viac ako šesťtisíc respondentov zo šiestich krajín regiónu.
Chýbajúce školenia
Z prieskumu vyplynulo, že umelú inteligenciu používa pravidelne 59 percent ľudí v regióne strednej a východnej Európy, zatiaľ čo globálny priemer dosahuje 66 percent.
Školenie na používanie umelej inteligencie absolvovalo len 30 percent respondentov, na Slovensku ide približne o štvrtinu.
Len 23 percent zamestnancov v regióne uvádza, že ich organizácia má stanovené jasné pravidlá a smernice pre používanie umelej inteligencie, pričom celosvetový priemer je 34 percent.
Štúdia poukázala aj na rizikové správanie zamestnancov. Približne 20 až 30 percent priznalo porušenie pravidiel alebo nesprávne postupy, napríklad zadávanie citlivých údajov do verejných nástrojov.
Takmer polovica zamestnancov v regióne zároveň uviedla, že používanie umelej inteligencie v práci zatajuje alebo prezentuje výstupy umelej inteligencie ako vlastnú tvorbu.
Informovanosť o reguláciách je podľa analýzy nízka, najmä v Česku, Maďarsku a na Slovensku, kde viac ako 90 percent respondentov nepozná žiadny regulačný rámec.
Respondenti pritom za najdôveryhodnejšiu formu dohľadu nad umelou inteligenciou považujú medzinárodnú legislatívu, dôvera vo vlády či existujúcich regulátorov je slabšia.
Benefity aj hrozby
S príchodom európskeho zákona o umelej inteligencii (AI Act) sa podľa odborníkov očakávalo sprísnenie požiadaviek na organizácie.
„Firmy budú musieť prehodnotiť spôsob, akým umelú inteligenciu používajú, od klasifikácie rizík cez zavádzanie interných pravidiel až po posilnenie transparentnosti a kontroly nad používanými modelmi,“ uviedol Pavol Adamec, Associate Partner zodpovedný za riadenie rizík v KPMG na Slovensku.
Podľa neho bude kľúčová pripravenosť organizácií investovať do procesov, kompetencií a riadenia. „Skutočným rozdielom nie je technológia, ale pripravenosť ľudí zodpovedne ju využívať,“ dodal. Región podľa štúdie zaostáva aj v kontrole výstupov umelej inteligencie.
Polovica zamestnancov v strednej a východnej Európe uvádza, že presnosť výsledkov kontroluje len občas.
Na Slovensku šestnásť percent zamestnancov nezohľadňuje etické dôsledky umelej inteligencie, deväť percent nevyhodnocuje riziká a prínosy a osem percent neoveruje správnosť výstupov.
Medzi najčastejšie vnímané benefity umelej inteligencie patrí lepšia dostupnosť informácií a služieb (77 percent), vyššia efektivita (77 percent) a zníženie rutinných úloh (76 percent).
K najväčším negatívam respondenti zaradili vytváranie dezinformácií, nepresné výstupy a stratu ľudskej interakcie. Obavy zo straty zamestnania v dôsledku AI uviedlo približne tretina respondentov, čo je menej ako globálny priemer 40 percent.