Irán podmieňuje zriedenie obohateného uránu zrušením všetkých sankcií
Teherán je pripravený znížiť množstvo svojho uránu obohateného na 60 percent výmenou za zrušenie všetkých sankcií uvalených na Irán, vyhlásil v pondelok viceprezident a vedúci Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Mohammad Eslámí.
Z jeho vyjadrenia podľa agentúry nebolo jasné, či mal na mysli všetky sankcie voči krajine, alebo len tie, ktoré naň uvalili Spojené štáty.
Sankcie na vývoz ropy
Predstavitelia USA a Iránu viedli minulý týždeň nepriame rokovania, ktoré sprostredkoval Omán. Rozhovory sa sústredili výlučne na jadrový program Iránu, zatiaľ čo USA predtým naliehali, aby ich témou bola aj podpora Teheránu pre militantné skupiny na Blízkom a Strednom východe, jeho program balistických rakiet a tvrdý zásah voči nedávnym protivládnym protestom.
„Na záver, v odpovedi na otázku o možnosti riedenia uránu obohateného na 60 percent čistoty... šéf AEOI povedal, že to závisí od toho, či budú na oplátku zrušené všetky sankcie,“ citovala agentúra IRNA Eslámího.
Odkazoval tým na proces, pri ktorom sa vysoko obohatený urán zmieša s ďalšími materiálmi s cieľom znížiť úroveň jeho obohatenia, aby konečný produkt nepresiahol stanovenú hranicu.
Teherán priebeh rokovaní v Ománe označil za pozitívny, Washington však krátko nato oznámil nové sankcie zamerané na obmedzenie vývozu ropy z Iránu. Napriek tomu americký prezident Donald Trump v piatok avizoval, že ďalšie kolo rozhovorov sa uskutoční začiatkom tohto týždňa.
Obohacovanie uránu
Šéf Bieleho domu zároveň zdôraznil postoj USA, že Irán nemôže vlastniť jadrové zbrane. Po tom, čo v poslednom čase stupňoval hrozby voči Teheránu, na palube lietadla Air Force One počas letu do svojho sídla Mar-a-Lago na Floride pôsobil zmierlivo a povedal, že na rokovanie o dohode je „veľa času“.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v nedeľu vyhlásil, že jeho krajina sa nikdy nevzdá obohacovania uránu, ani keby mu „bola vnútená vojna“. Irán sa svojho jadrového programu odmieta vzdať s tvrdením, že ide o vnútroštátnu záležitosť. Zároveň opakuje, že sa neusiluje získať jadrovú zbraň.
Trump od nástupu do funkcie vlani v januári obnovil svoju „politiku maximálneho tlaku“ na Irán. Už počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami uzavretej v roku 2015.
Podľa nej sa zmiernili sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA postupne prestal dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredoval v jadrovom programe. Rokovania o možnej novej dohode narušila krátka vojna medzi Izraelom a Iránom vlani v júni.