Lieky, luxus, autá, aj energetické firmy. Dodatočné Trumpove clá by doľahli na širokú škálu tovarov
Dodatočné clá, ktoré sa americký prezident Donald Trump chystá pre spor o Grónsko uvaliť na niektoré európske krajiny, by doľahli na širokú škálu tovarov. Týkala by sa áut, liekov, luxusného tovaru a tiež veľkých energetických firiem, napísal server televízie CNBC. Nemecká priemyselná asociácia VCI hovorí aj o chemickom sektore.
Trump cez víkend pohrozil, že od februára zavedie dodatočné desaťpercentné clo na dovoz z ôsmich európskych krajín - z Británie, Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Holandska a Fínska. Tieto štáty sa podľa neho stavajú proti jeho snahe získať Grónsko, a preto sa rozhodol vystupňovať na ne tlak. Ak sa záležitosť nevyrieši ani do júna, chce Trump clo zvýšiť až na 25 percent.
"Ak skutočne dôjde k zavedeniu ciel - a samozrejme bude záležať na tom, ako sa vyvinie geopolitická situácia —, potom budú najviac postihnuté sektory chemického priemyslu, priemyselnej výroby a automobilového sektora, čo sa priamo premietne do rastu nemeckej ekonomiky," povedal hlavný ekonóm spoločnosti Jefferies Mohit Kumar, ktorý sa zameriava sa na Európu. Nemecko bolo pritom považované za motor európskej ekonomiky.
Straty automobiliek na burzách
Za mimoriadne zraniteľný je v Európe považovaný automobilový sektor, na ktorý už vlani doľahla Trumpova obchodná politika. Výroba áut podlieha vysokej miere globalizácie dodávateľských reťazcov a silnej závislosti od výrobných kapacít naprieč Severnou Amerikou. Z ôsmich európskych krajín, ktorým Trump v súvislosti s Grónskom pohrozil clami, má podľa štatistického úradu Eurostat zďaleka najväčší obchodný prebytok so Spojenými štátmi Nemecko. Po ňom je to Francúzsko a potom Británia.
Akcie nemeckých automobiliek Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz dnes popoludní odpisovali od troch do štyroch percent. Akcie taliansko-americkej automobilky Stellantis potom na burze v Miláne strácali vyše dve percentá.
Grónsko je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, ale Trump tvrdí, že Spojené štáty ostrov potrebujú pre zabezpečenie svojej vlastnej bezpečnosti. Hrozba ďalších ciel vyvolala nervozitu medzi priemyselnými sektormi a podnikmi v celej severozápadnej Európe. Trump totiž už vlani začal zavádzať clá na dovoz do USA prakticky zo všetkých krajín sveta, aj Európska únia teraz platí vyššie clá, ako sa na ňu vzťahovali dovtedy.
Hrozí hospodársky útlm
Čo sa týka výrobcov luxusného tovaru, u nich sa predpokladalo, že toľko zasiahnuté dodatočnými clami nebudú, pretože tieto firmy sú zvyčajne schopné prenášať vyššie náklady na spotrebiteľov. Analytici však už vlani varovali, že zavedenie ciel môže vyústiť do širšieho hospodárskeho útlmu, a ten už by mohol mať negatívne dopady aj na tých najbohatších zákazníkov.
Francúzsko, na ktoré sa Trump zameriava tiež, je domovom výrobcov luxusného tovaru LVMH a Kering. Akcie týchto podnikov popoludní odpisovali na burze v Paríži vyše tri percentá. Straty mali aj ďalšie firmy so zameraním na luxusný tovar, ako je švajčiarsky podnik Richemont, taliansky Brunello Cucinelli a britský Burberry.
Výraznému vplyvu ciel by mohol čeliť farmaceutický sektor, pretože lieky a farmaceutické výrobky predstavujú najväčšiu položku pri vývoze z EÚ do Spojených štátov. Podľa údajov Eurostatu vývoz farmaceutických výrobkov z EÚ do USA v prvých troch štvrťrokoch minulého roka dosiahol 84,4 miliardy eur, a bol tak vyšší ako vývoz strojov a strojných zariadení (68,3 miliardy eur) aj vývoz organických chemikálií (66,3 miliardy eur) v rovnakom období.
Medzi farmaceutickými podnikmi, ktorých by sa dodatočné clá dotkli, je dánska spoločnosť Novo Nordisk, švajčiarska firma Roche alebo francúzsky výrobca Sanofi. Akcie všetkých týchto firiem tiež oslabovali. Akcie švajčiarskej farmaceutickej spoločnosti Novartis dopoludnia vykazovali mierny rast, neskôr ale tiež začali oslabovať.
V energetickom sektore by sa Trumpove clá zrejme dotkli firiem v odvetví ťažby ropy a plynu. Postihnuté by však boli nepriamo, a to v dôsledku faktorov, ako je slabší globálny dopyt, nižšie ceny ropy a zvýšené náklady v dodávateľských reťazcoch. Na európskych burzách tak dnes oslabovali akcie nórskej firmy Equinor, francúzskej TotalEnergies a britských ťažobných gigantov BP a Shell. Straty sa pohybovali približne od dvoch do štyroch percent.
"Vitajte v roku 2026. Myslím, že to bude taký rok, o ktorom budeme veľa hovoriť v súvislosti s tým, čo znamená, keď Spojené štáty nehrajú s tradičnými spojencami podľa pravidiel,“povedal zakladateľ a výkonný partner spoločnosti Tanto Capital Ozan Özkural. "Bude to mať dopad na ceny ropy, ceny komodít, akciové trhy, dlhopisové trhy, ako aj na súkromné úvery. V podstate na všetko, "dodal.
Európski politickí lídri v najbližších dňoch povedú rokovania o možnej reakcii na hrozbu ďalších ciel. Podľa dostupných informácií odvetné opatrenia zvažujú aj širšiu sankčnú politiku v hospodárskej oblasti.