KDH vyzvalo vládu, aby reagovala na protesty v Iráne. Žiadam, aby podporila sankcie voči režimu, tvrdí Lexmann
Hnutie KDH vyzvalo slovenskú vládu, aby reagovala na eskalujúcu situáciu v Iráne, kde od konca decembra prebiehajú masové protesty. Kresťanskí demokrati vyjadrili solidaritu s občanmi, ktorí sa búria proti potláčaniu ľudských práv a zlej ekonomickej situácii.
Potláčanie protestov
KDH vyjadrilo zdesenie nad správami o brutalite bezpečnostných zložiek. Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann v tejto súvislosti adresovala vláde výzvu. Žiada, aby kabinet oficiálne odsúdil použitie sily voči protestujúcim a podnikol konkrétne diplomatické kroky.
„Vyzývam vládu Slovenskej republiky, aby sa konečne vyjadrila k tejto vážnej situácii s geopolitickým dopadom... Ďalej ju žiadam, aby podporila navrhnutie a uvalenie sankcií voči iránskemu režimu zo strany Európskej únie a v spolupráci s ostatnými členskými štátmi koordinovala kroky smerujúce k označeniu Islamských revolučných gárd za teroristickú organizáciu,“ zdôraznila Lexmann.
Podľa europoslankyne by takýto krok zvýšil aj ochranu bezpečnosti slovenských občanov. Zároveň očakáva, že Ministerstvo zahraničných vecí si predvolá iránskeho veľvyslanca. Lexmann pripomína, že vzhľadom na totalitnú minulosť Slovenska má republika morálnu povinnosť pomôcť prenasledovaným v zápase za slobodu.
Zlyhanie centrálnej ekonomiky
KDH vníma súčasné nepokoje aj ako dôsledok ekonomického modelu krajiny. Irán označujú za príklad toho, kam vedie centralizovaná a plánovaná ekonomika. „Výsledkom je opak rovnosti a spravodlivosti: kolaps meny, chudoba, neriešenie environmentálnych problémov a stagnácia, ktoré sa stali spúšťačom protestov,“ uvádza sa v stanovisku hnutia.
Kritika smeruje aj k zahraničnej politike Teheránu. Islamská republika podľa KDH podporuje terorizmus v okolitých krajinách, destabilizuje Blízky východ a pomáha Rusku vo vojenskej agresii voči Ukrajine.
Kresťanskí demokrati upozorňujú, že prechod od tyranie k demokracii je kľúčový aj z hľadiska globálnej bezpečnosti. Iránsky jadrový program v rukách súčasného režimu totiž podľa nich predstavuje nebezpečenstvo pre celú civilizáciu.
Tisícky obetí
Iránom od 28. decembra zmietajú rozsiahle protesty, ktoré si podľa iránskej ľudskoprávnej organizácie Human Rights Activists News Agency sídliacej v Spojených štátoch vyžiadali najmenej 2571 ľudských životov. Z toho bolo 2403 protestujúcich, 147 ľudí spojených s režimom a 12 detí a deväť civilistov, ktorí sa na demonštrácii nezúčastnili.
Podľa nej bolo tiež zadržaných viac ako 18 100 ľudí. Organizácia pôvodne uvádzala 2003 mŕtvych a 16.784 zadržaných. Niektoré odhady však hovoria o 6000 obetiach. Údaje nemožno nezávisle overiť, keďže v krajine od minulého štvrtka nefunguje internetové pripojenie.
Na protest proti represiám si iránskych veľvyslancov predvolali Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Fínsko či Belgicko. EÚ diskutuje o uvalení nových sankcií na Irán.
Americký prezident Donald Trump predtým režimu opakovane pohrozil americkou intervenciou na ochranu demonštrantov. V pondelok oznámil 25-percentné dovozné clá na produkty zo všetkých krajín, ktoré obchodujú s Iránom.
V utorok cez sociálne siete Iráncom odkázal, aby pokračovali v protestoch a zmocnili sa inštitúcií v krajine, a že pomoc je na ceste bez toho, aby jej formu špecifikoval. Večer potom na správy o trestoch smrti pre niektorých zadržaných protestujúcich pohrozil veľmi tvrdými krokmi, ktorých podobu tiež nekonkretizoval.
Irán z podnecovania náslia viní Spojené štáty a Izrael. "Spojené štáty a izraelský režim nesú priamu a nepopierateľnú právnu zodpovednosť za straty na životoch nevinných civilistov, najmä mladých ľudí," napísal podľa agentúry Reuters iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Írčenie v liste Bezpečnostnej rade OSN. Iránske úrady obvinili USA aj Izrael z podnecovania nepokojov už skôr.