Ako Trumpova administratíva využíva AI – od rozpoznávania tvárí až po robotické hliadkovacie psy
Využívanie umelej inteligencie sa v Spojených štátoch za uplynulý rok výrazne rozšírilo – od jej nasadenia pri imigračnom dohľade až po rozmach takzvanej „grief tech“, ktorá vytvára realistické digitálne podoby zosnulých blízkych. Aké boli hlavné trendy v roku 2025 a čo možno očakávať v roku 2026?
Presadzovanie práva
V rámci imigračného presadzovania práva administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvýšila dohľad a používanie nástrojov umelej inteligencie – od rozpoznávania tvárí až po robotické hliadkovacie psy.
Dohľad podporovaný AI využívali aj zmluvní dodávatelia na zhromažďovanie osobných údajov migrantov zo sociálnych sietí. Tieto údaje sú následne poskytované federálnym úradom, ktoré ich používajú na lokalizovanie migrantov a rozhodovanie o zatknutiach a deportáciách.
Administratíva pristúpila aj k rušeniu víz, pričom čiastočne využívala AI na prehľadávanie sociálnych sietí – najmä po zabití konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka, uviedol Jacob Hoffman-Andrews z organizácie Electronic Frontier Foundation (EFF).
„Vieme, že určite používajú automatizované systémy – vláda veľa hovorila o využívaní AI na zefektívnenie týchto procesov,“ povedal Hoffman-Andrews pre Context.
EFF sa spolu s odborovým zväzom United Auto Workers (UAW) a ďalšími skupinami obrátila na súd v súvislosti s vládnym dohľadom nad sociálnymi sieťami.
Podľa nich administratíva obmedzila schopnosť odborov združovať sa so svojimi členmi, ktorí sa obávajú, že budú spájaní so skupinami či názormi, s ktorými vláda nesúhlasí.
Tlačové oddelenie amerického ministerstva zahraničných vecí uviedlo, že sa k prebiehajúcim súdnym sporom nevyjadruje. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti na žiadosti o komentár nereagovalo.
„Vládne využívanie AI na dohľad je stále aktuálnou témou a o rok bude ešte výraznejšou,“ povedal Hoffman-Andrews.
AI a pracovné miesta
Rastúca popularita ChatGPT a automatizácie poháňané AI vyvolala medzi pracovníkmi obavy, že ich pracovné miesta by mohli zaniknúť.
Viac než polovica pracovníkov v USA uviedla, že sa obáva vplyvu AI na pracovisku, a 32 percent si myslí, že v dlhodobom horizonte povedie k menšiemu počtu pracovných príležitostí, vyplýva z prieskumu Pew Research Center.
Niektoré povolania sú zraniteľnejšie než iné. Vyššiemu riziku čelia profesie ako žurnalistika, prekladateľstvo a zákaznícky servis, zatiaľ čo obsluha strojov a stavební operátori sú ohrození menej, ukazuje zas výskum spoločnosti Microsoft.
Niektoré obavy z toho, že AI rýchlo ovládne pracoviská, môžu byť predčasné, uviedol Hoffman-Andrews.
„Zdá sa pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska sa to stane, no myslím si, že niektoré predpovede o okamžitom masovom nasadení, ktoré by pripravilo veľké množstvo ľudí o prácu, sa budú napĺňať pomalšie, než očakávame.“
Podľa výskumu Goldman Sachs by inovácie spojené s AI mohli pri širokom zavedení vytlačiť až sedem percent pracovnej sily v USA.
Došlo k znižovaniu počtu zamestnancov, najmä v administratíve, keďže firmy vnímajú AI ako nástroj na zvyšovanie efektivity, uviedla Calli Schroeder, riaditeľka programu AI a ľudských práv v organizácii Electronic Privacy Information Center (EPIC) so sídlom vo Washingtone. Dodala však, že výsledky nie vždy splnili očakávania.
„Čoraz viac spoločností, ktoré po zavedení AI znížili počet zamestnancov, si uvedomuje, že AI nie je vždy dostatočne presná alebo vhodná na konkrétne úlohy, ktoré predtým vykonávali ľudia,“ povedala Schroeder.
„Dúfam, že budúci rok uvidíme akýsi pohyb kyvadla späť – opätovné prijímanie ľudí na tieto pozície, alebo aspoň uvedomenie si, že každý systém AI potrebuje rozsiahlu ľudskú kontrolu a dohľad.“
Používanie takzvanej grief tech, kedysi známe najmä zo sci-fi, pri ktorom technológia vytvára digitálne avatary zosnulých pre ich pozostalých, je na vzostupe, najmä v krajinách ako Čína.
Generatívne platformy umelej inteligencie, ako Midjourney, ktoré navrhujú digitálne avatary na základe fotografií, textu a rôznych online informácií, vyvolávajú zložité právne a morálne otázky.
„Keď sa na tom ľudia stanú závislými, existuje obava, že to už nikdy nebudú vedieť vypnúť,“ povedal pre Context Yukihiro Kashiwaguchi, zakladateľ japonskej technologickej spoločnosti NIUSIA.
„Je to niečo, čo treba vnímať ako problém umelej inteligencie ako celku.“
Regulácia
Ľudia by si mali dávať pozor nielen na snahy vlád regulovať AI, ale aj na pokusy diktovať a obmedzovať informácie a zadania, ktoré môže generovať, upozornil Hoffman-Andrews.
„Očakávam, že uvidíme veľa vlád, ktoré budú AI firmám hovoriť: Vaša AI nesmie povedať toto, nesmie povedať tamto,“ uviedol.
Reprodukčné práva by sa mohli stať jednou z hlavných oblastí sporu, keďže vláda by mohla obmedzovať prístup k informáciám o potratoch snahou kontrolovať obsah dostupný prostredníctvom generatívnych AI vyhľadávaní a zadávaní, dodal.
Americkí zákonodarcovia sa snažia sprísniť dostupnosť AI chatbotov pre maloletých po sťažnostiach, že ich používanie mohlo prispieť k samovraždám detí a zahŕňať sexuálne explicitný obsah.
„My v Kongrese máme morálnu povinnosť… zabrániť ďalším škodám spôsobeným touto novou technológiou,“ povedal senátor Josh Hawley, republikán z Missouri, ktorý predložil návrh zákona zakazujúci AI spoločnostiam poskytovať AI spoločníkov maloletým.
Spoločnosť Character.AI oznámila, že už nebude umožňovať používateľom mladším ako 18 rokov viesť na platforme otvorené konverzácie s AI po tom, ako matka z Floridy podala žalobu v súvislosti so samovraždou svojho dospievajúceho syna.
„Myslím si, že budúci rok uvidíme oveľa viac návrhov, ako konkrétne chrániť tínedžerov, ktorí interagujú s chatbotmi, a všeobecne sa snažiť riešiť niektoré škody na duševnom zdraví, ktoré pozorujeme,“ povedala Schroeder.