Ropa padla tretí rok po sebe, dole ju ťahá rozhodnutie najväčších ťažiarov. Aká bude jej cena v roku 2026?
Ceny ropy zaznamenali v stredu mierny rast, za celý rok však smerujú k výraznému poklesu.
Vývoj na trhu síce počas roka ovplyvňovalo viacero faktorov, ako sankcie voči Rusku, zvýšené dovozné clá zo strany USA, do veľkej miery však rast ťažby zo strany najväčších producentov z OPEC+.
Investori tak napriek sankciám a tlaku USA na niektorých producentov ako Irán či Venezuela počítajú na budúci rok s vyššou ponukou než dopytom. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v marci dosiahla do 11.30 h SEČ 61,41 USD (52,23 eura) za barel (159 litrov). V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o osem centov (0,13 percenta).
Ropa v roku 2026
Od začiatku roka však cena klesla približne o 17 percent a smeruje k tretiemu stratovému roku po sebe. To je historicky najdlhšie obdobie poklesu ceny ropy Brent.
Analytik pre oblasť komodít z banky BNP Paribas Jason Ying očakáva, že cena Brentu klesne v prvom kvartáli budúceho roka k hranici 55 USD/barel.
Vo zvyšnej časti roka by sa však mala postupne zotavovať na 60 USD/barel, keďže rast ponuky by sa mal stabilizovať, zatiaľ čo dopyt zostane na nezmenenej úrovni.
„Dôvod, prečo sme takí pesimistickí, čo sa týka prvých mesiacov roka je, že očakávame pokračujúce dodávky zo strany amerických producentov ropy z bridlicových ložísk. Tie by mali byť stabilné bez ohľadu na vývoj cien,“ povedal Ying.
Cena americkej ľahkej ropy WTI s februárovým kontraktom dosiahla 58,03 USD/barel. Aj v tomto prípade to znamená oproti predchádzajúcej uzávierke rast o osem centov (0,17 percenta). Za celý rok však smeruje k poklesu zhruba o 18 percenta. Priemerná cena pri obidvoch kontraktoch je zároveň najnižšia od roku 2020.
Zlacnenie napriek napätej situácii
Rok 2025 odštartovali ceny ropy rastom, keď reagovali na rozhodnutie odchádzajúceho amerického prezidenta Joa Bidena sprísniť sankcie voči Rusku za vojnu na Ukrajine.
Konflikt na Ukrajine sa medzitým zintenzívnil a s ním aj ukrajinské útoky na ruskú ropnú infraštruktúru, čo tiež posilnilo ceny komodity. K tomu sa pridal 12-dňový konflikt Izraela a Iránu, ktorý zvýšil napätie v Hormuzskom prielive.
V závere roka napätie na ropných trhoch zvýšil americký prezident Donald Trump, ktorý nariadil blokádu exportu venezuelskej ropy, ako aj Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty (SAE), ktoré sa angažujú v konflikte v Jemene.
Ceny ropy však výrazne smerom nadol posunulo rozhodnutie štátov ropného zoskupenia OPEC+, ktoré tento rok zrýchlili rast produkcie. Na prvý kvartál budúceho roka sa však rozhodli rast produkcie pozastaviť. Ďalšie zasadnutie OPEC+ je naplánované na 4. januára.