Vianoce v Poľsku zmenil konzum aj covid, tvrdí kňaz Fedorowicz. Štedrý deň prvýkrát nie je pracovným dňom
Poľský kňaz Piotr Fedorowicz, člen rehole mariánov a bývalý misionár na Slovensku, považuje Vianoce - v poľštine nazývané Bože Narodzenie (Božie narodenie) - za sviatky viery, pokoja a rodinnej blízkosti. V rozhovore s varšavským spravodajcom TASR približuje podobnosti aj odlišnosti ľudových a náboženských tradícií poľských a slovenských Vianoc.
Vyvrcholením adventného obdobia je v Poľsku, podobne ako na Slovensku, Štedrý deň, po poľsky nazývaný Wigilia Božego Narodzenia (Predvečer Božieho narodenia), ktorý je v roku 2025 prvý raz dňom pracovného pokoja.
Tradičná večera
Pri sviatočnom stole sa rodiny stretávajú po západe slnka a lámu si posvätené oblátky, čo je v Poľsku neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Pred večerou si ľudia navzájom odlomia zo svojej oblátky a zavinšujú si do ďalšieho roka.
Na stole sa zvyčajne nachádza 12 druhov jedál, medzi ktorými podľa tradície chýba mäso. Večeria sa boršč, kapusta, rôzne druhy rýb, rezance s medom a makom, sušené ovocie a pripravený je o jeden tanier naviac, ako znak pohostinnosti.
Na stole zvykne horieť svieca s betlehemským svetlom a pod obrus ľudia kladú seno. „Seno má znamenať to, že Ježiš, keď prišiel na svet, bol uložený na sene,“ vysvetľuje páter.
Darčeky si ľudia dávajú pred polnočnou omšou alebo po návrate z nej. V Poľsku ich v závislosti od regiónu nosí svätý Mikuláš, Ježiško, Gwiazdor (Hviezdonos) či anjel. Počas sviatkov tu nechýba ani spoločný spev kolied, ktoré sa spievajú až do Hromníc (2. februára). „Máme ich takmer sto a niektoré majú viac než 300 rokov,“ hovorí Fedorowicz.
Vplyv konzumu
Páter Fedorowicz uznal, že pod vplyvom konzumizmu sa aj v Poľsku Vianoce menia. „Dnes ich niekedy nazývam sviatkami brucha - veľa jedla, darčekov, svetielok, ale zabúdame na podstatu Vianoc, že k nám prichádza ten, kto nás nekonečne miluje,“ poznamenal.
Zmeny priniesla tiež pandémia koronavírusu. Pred zavedením epidemiologických opatrení kňaz v rámci koledovania s miništrantmi obchádzal celú farnosť od dverí k dverám a požehnával ľuďom príbytky.
„Teraz po covide ideme už len tam, kde si nás ľudia zavolajú,“ hovorí páter, no vyzdvihuje, že takýto spôsob koledovania mu umožňuje hlbší kontakt s farníkmi. „Je to krásne, že sa môžeme stretnúť, modliť a porozprávať s ľuďmi. Každý dom má svoju radosť, svoje ťažkosti a my prosíme o Božie požehnanie pre všetkých,“ vysvetľuje.
Na záver kňaz dodal, že sa denne modlí za všetkých, ktorých mu Boh v živote poslal do cesty vrátane Slovákov. „Budem sa modliť, aby Pán Ježiš priniesol do slovenských domovov pokoj a radosť,“ uzavrel.