Pellegrini odkázal, že nebude vetovať celú novelu Trestného zákona
Prezident Peter Pellegrini nemá ambíciu vrátiť parlamentu novelu Trestného zákona ako celok. V utorok sa rozhodne medzi dvoma variantmi.
Zákon ako taký vetovať nebude
Buď sa stotožní so znením novely, ktorú predložila vláda, alebo vráti zákon s požiadavkou na pozmeňujúci návrh, ktorý by vylepšil niektoré formulácie legislatívy. Pellegrini to povedal médiám v utorok.
Prezident má poobede stretnutie so svojimi poradcami, ktorým dal čas, aby si pozreli formulácie novely. „Zákon ako taký vetovať nebudem. Buď ho podpíšem v znení, v akom je, alebo ponúknem vláde vylepšenie, ak mi takéto vylepšenia môj tím po porade s príslušnými štátnymi orgánmi doručí,“ podotkol Pellegrini. Rozhodnutie chce prijať ešte v utorok.
Hlava štátu sa zároveň plne stotožňuje s názorom vlády, aby sa v jednotlivých oblastiach Trestného zákona urobili zmeny. Chcel sa však uistiť či formulačne, tak ako sú detailne v zákone napísané, budú spĺňať svoj účel.
„Musíme mať istotu, že napríklad, ak sa niekto bráni pri Benešových dekrétoch súdnou cestou proti konfiškácii, aby bolo všetkým interpretačne jasné, že to nie je trestný čin popierania, ale je to jeho právo na súdny proces a bránenie sa,“ skonštatoval Pellegrini.
Berie na vedomie ŽIlinkove výhrady
Zároveň reagoval aj na kritiku generálneho prokurátora Maroša Žilinku v súvislosti s vyjadreniami k novele Trestného zákona. Prezident Žilinku rešpektuje a berie na vedomie jeho výhrady.
Vníma tiež, že generálny prokurátor sa čím ďalej tým intenzívnejšie vyjadruje a komentuje výroky politikov. „Nie som si istý, či má generálny prokurátor tak intenzívne komentovať vystúpenia ústavných činiteľov alebo jednotlivých politických strán. Má sa venovať tomu, na čo bol zvolený, a to je boj s trestnou činnosťou,“ poznamenal Pellegrini.
Poslanci Národnej rady schválili 11. decembra novelu Trestného zákona, podľa ktorej sa za drobnú krádež do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“.
Platiť má teda trestnosť priestupkovej recidívy páchateľov. Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a takisto sa zavádza trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“.
Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených - tzv. kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.