Trumpov príkaz na obnovenie jadrových skúšok vyvolal zmätok. Podľa odborníkov si pomýlil ruské testy
Nariadenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o obnovení jadrových skúšok bolo dôsledkom toho, že si zrejme splietol ruské testy nosičov jadrových zbraní so skúškami jadrových zbraní ako takých, takže USA k testovacím jadrovým výbuchom napokon nepristúpia, nazdáva sa Gerhard Mangott, profesor medzinárodných vzťahov z Univerzity v Innsbrucku.
Nechal sa vyprovokovať
Naopak, podľa Michala Onderča, profesora na rotterdamskej Erazmovej Univerzite, sa Trump nechal ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyprovokovať, pri rozhodovaní ho však mohli ovplyvniť aj tzv. subkritické testy v Rusku a Číne. Experti oslovení TASR sa zhodli, že ak by USA po 33 rokoch skutočne začali znovu testovať jadrové zbrane, Rusko a Čína by zrejme reagovali rovnakým spôsobom. Takýto vývoj by mohol podľa Onderča napokon vyhovovať obom týmto mocnostiam.
Trump tvrdí, že Moskva a Peking uskutočňujú jadrové testy, len o tom podľa neho verejne nehovoria. Údajne preto minulý týždeň nariadil Pentagónu, aby tieto testy obnovil. Tomu predchádzali vyhlásenia Putina, že Rusko vykonalo plánované cvičenie strategických jadrových síl a tiež úspešné skúšky svojich nových zbraní Burevestnik a Poseidon s jadrovým potenciálom.
Podľa Kremľa však nešlo o jadrové skúšky. V reakcii na Trumpov krok poveril Putin v stredu príslušné ministerstvá a tajné služby, aby situáciu analyzovali a následne predložili návrhy o možnom začatí príprav na jadrové skúšky. Ako pripomenul Mangott, v Spojených štátoch za skúšky jadrových hlavíc nezodpovedá armáda, ale ministerstvo energetiky.
Jeho šéf Chris Wright už v nedeľu k zámerom Trumpa povedal, že by nemalo ísť o skutočné jadrové výbuchy, ale skôr o tzv. nekritické explózie. Podľa Mangotta to znamená, že testovanie prebieha ako za bežných okolností, len do okamihu, keď by mohlo dôjsť k reťazovej reakcii.
V prípade Trumpovho nariadenia jadrových skúšok si Mangott myslí, že americký prezident si poplietol ruské testy nosičov, ktoré sú povolené aj medzinárodnými zmluvami, s jadrovými skúškami. „Myslím si, že je trápne, ak to prezident USA nevie rozlíšiť,“ skonštatoval Mangott, ktorý si preto myslí, že Spojené štáty napokon k skúšobným jadrovým výbuchom nepristúpia.
Podľa zdrojov amerických médií Trumpovo vyhlásenie o návrate k jadrovým skúškam zaskočilo aj jeho spolupracovníkov či členov Kongresu, ktorý by musel schváliť peniaze na prípadnú obnovu testovacieho zariadenia v Nevade, kde sa skúšobné explózie jadrových zbraní vykonávali do roku 1992. Z tohto zariadenia je teraz podľa Mangotta „zhrdzavená diera“, jeho opätovné uvedenie do prevádzky by si preto vyžiadalo obrovské investície.
Výbuchy nie sú populárne
Navyše, ako upozornil Onderčo, na úrovni jednotlivých amerických štátov – a predovšetkým v Nevade -, sú jadrové skúšky veľmi nepopulárne, podobne ako aj medzi americkou verejnosťou a členmi Kongresu. „A preto nemožno čakať nejaké ‚naháňanie politických bodov‘ touto agendou,“ skonštatoval slovenský odborník.
Trumpovo nariadenie podľa neho treba popri vyhláseniach Putina o nových ruských zbraniach vnímať ešte v dvoch ďalších úrovniach. Tá druhá súvisí s dlhodobými obavami, vyslovenými aj niekoľkými predstaviteľmi administratívy exprezidenta Joea Bidena, že hlavne Čína, ale aj Rusko, porušujú svoje záväzky a vykonávajú tzv. „hydronukleárne“ testovanie nejadrových elementov jadrových zbraní.
Ide najmä o skúšky spoľahlivosti zbraní, ktoré sa vykonávajú vnútri oceľových valcov v podzemí, ozrejmil. Tretia úroveň sa týka obáv, že Čína zväčšuje svoj jadrový arzenál. V tomto kontexte podľa politológa americkí stratégovia už dlho hovoria, že USA tak čelia „problému s dvomi rovnocennými protivníkmi“. Keďže moderné počítačové simulácie dokážu nahradiť reálne výbuchy jadrových hlavíc, USA v skutočnosti dôvod obnovovať jadrové testy nemajú.
„Americké jadrové laboratóriá každý rok certifikujú spoľahlivosť amerického jadrového arzenálu aj bez fyzických skúšok,“ ozrejmil Onderčo. Okrem toho vykonať iba jednu fyzickú explóziu by podľa odhadu Mangotta stálo až sto miliónov dolárov. „Ak to (Trump) myslel vážne, potom je potrebná dôkladná príprava na takýto test. Nedá sa to urobiť, povedzme, budúci týždeň alebo mesiac. Trvalo by to veľa mesiacov, možno viac ako rok,“ povedal Mangott.
Podľa oboch profesorov sa dá očakávať, že ak by Spojené štáty nakoniec začali testovať svoj jadrový arzenál, Rusko a Čína by ich v tom nasledovali. „Pre Čínu a Rusko by skutočné, explozívne testy mohli viesť k získaniu obrovského množstva dát, ktoré by mohli používať na zlepšovanie svojho arzenálu. Najmä pre Čínu má tento aspekt obrovský význam, keďže vykonala veľmi malý počet jadrových skúšok,“ zdôraznil Onderčo.
Mangott upozornil, že ak nedôjde k predĺženiu platnosti dohody New START o obmedzení počtu strategických jadrových zbraní, ktorá inak vyprší vo februári budúceho roka, je možné - ale nie veľmi pravdepodobné -, že nastanú nové preteky v jadrovom zbrojení. „Ak sa to začne diať, potom, samozrejme, vzrastie potreba opätovného vykonania jadrových testov,“ povedal.
Onderčo varoval, že prípadné obnovenie fyzických testov zo strany ktorejkoľvek jadrovej veľmoci by z politického hľadiska znamenalo návrat do obdobia spred 30 rokov a porušenie výdobytku medzinárodného systému po skončení studenej vojny. Preteky v zbrojení sa ale podľa jeho slov už pomaly rozbiehajú.
„Ich hlavnými črtami je expanzia čínskeho jadrového arzenálu a niekoľko nových ruských zbraňových systémov. Návrat jadrových skúšok by tieto preteky len urýchlil,“ uzavrel.