Čína zaplavuje svet lacným exportom po zavedení ciel v USA
Čína zaplavuje svet lacným exportom po zavedení ciel v USA. Peking pritom využíva diplomaciu aj ekonomické hrozby, aby zabránil krajinám v odvete. Informuje správa Bloomberg.
Exportný motor čínskej ekonomiky sa počas piatich mesiacov vysokých amerických ciel nezastavil. Po obmedzení prístupu na trh v USA dosiahol vývoz do Indie v auguste historické maximum, dodávky do Afriky sú na ceste k ročnému rekordu a predaj do juhovýchodnej Ázie prekonal vrchol z obdobia pandémie.
Tento plošný nárast vyvoláva obavy v zahraničí. Vlády zvažujú potenciálne škody na domácom priemysle oproti riziku znepriatelenia si Pekingu, najväčšieho obchodného partnera pre viac ako polovicu planéty.
Zasiahlo iba Mexiko, ktoré zaviedlo clá až do výšky 50 percent na čínske výrobky vrátane automobilov, autodielov a ocele. Ostatné krajiny sú pod čoraz väčším tlakom, aby konali.
Indické úrady dostali v uplynulých týždňoch 50 žiadostí o prešetrenie dumpingu na tovar zo zahraničia, vrátane Číny a Vietnamu. Indonézia sľúbila, že bude monitorovať záplavu tovaru po tom, čo virálne videá čínskych predajcov propagujúcich tovar za extrémne nízke ceny vyvolali pobúrenie.
Šance na zmysluplnejšie kroky sú však obmedzené. Krajiny, ktoré rokujú o clách s USA, sa zdajú byť neochotné viesť ďalšiu obchodnú vojnu s druhou najväčšou ekonomikou sveta. „Tlmená reakcia je pravdepodobne ovplyvnená prebiehajúcimi obchodnými rokovaniami s USA,“ uviedol Christopher Beddor zo spoločnosti Gavekal Dragonomics.
„Niektoré krajiny nechcú byť vnímané ako prispievatelia k rozpadu globálneho obchodného systému. Niektoré možno zadržiavajú clá voči Číne, aby ich mohli ponúknuť ako ústupky USA počas vlastných obchodných rokovaní,“ dodal.
Peking využíva diplomaciu aj ekonomické hrozby, aby zabránil krajinám v priamych odvetných opatreniach.
Začiatkom tohto mesiaca čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika, ku ktorým sa pridali Egypt, Etiópia, Indonézia, Irán, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia), aby vytvorili jednotný hlas proti protekcionizmu.
Ministerstvo obchodu v Pekingu medzitým varovalo Mexiko, aby si „dvakrát rozmyslelo“, než začne konať, keďže jeho kroky budú mať následky.
K rizikám prispieva aj Donald Trump, ktorý tlačí na krajiny NATO, aby zaviedli clá až do výšky sto percent na Čínu za jej podporu Ruska. Ak zláka ďalšie krajiny, aby sa spojili proti Číne, sťaží to riešenie vnútorných problémov Pekingu, ako je prepad trhu s nehnuteľnosťami a starnúca populácia.
Zatiaľ čo čínski vývozcovia vzdorujú nepriaznivým podmienkam, prudko rastúci obchod ich nerobí bohatšími. Ani nepomáha riešiť domáce problémy. Zisky priemyselných firiem klesli za prvých sedem mesiacov roka o 1,7 percenta, keďže znížili ceny, aby mohli predávať viac v zahraničí.
Rast exportu by mohol podkopať aj snahy Pekingu o vyváženie svojej ekonomiky smerom k stimulácii domácej spotreby. Prezidentovi Si Ťin-pchingovi to však zatiaľ hrá do karát. Môže ukázať USA, že Čína nepotrebuje amerického spotrebiteľa, čo posilňuje jeho pozíciu pred stretnutím s Trumpom na samite v Južnej Kórei.
Najväčšie svetové ekonomiky stále rokujú o možnej obchodnej dohode, pričom 90-dňová pauza na zníženie vzájomných ciel o 115 percent vyprší začiatkom novembra.