Je možné, že Američania podcenili prefíkaný ruský zahranično-politický aparát i samotného Putina (ROZHOVOR)

Americký prezident Donald Trump má za sebou piatkový samit s ruským lídrom Vladimirom Putinom na Aljaške. Po ňom nasledovalo stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a niekoľkými európskymi štátnikmi vo Washingtone. Ako sa šéfovi Bieleho domu zatiaľ darí v mierovom procese? Môže reálne prispieť k dosiahnutiu mieru alebo ho Putin iba takpovediac vodí za nos a medzitým pokračuje v útokoch na Ukrajinu?

Osobnosť Donalda Trumpa ako mediátora, respektíve zástupcu USA ako určitého garanta mierových rokovaní je v zásade vítaná. Treba si uvedomiť, že Spojené štáty americké sú najväčším finančným a vojenským prispievateľom k obrane Ukrajiny. Preto by som povedala, že americký tím rozhodne má isté svoje miesto pri rokovacom stole. Iná vec je, či to musí byť priamo mediácia Donalda Trumpa. V každom prípade vo chvíli, keď sa americký prezident sám do toho takýmto spôsobom vkladá, sa asi nedá robiť nič iné, len dúfať, že váha jeho funkcie zapôsobí na obe strany a prispeje k dosiahnutiu mieru.

Zatiaľ sa príliš nezdá, že by na Putina zapôsobil.

To, prečo sa tak zatiaľ nedeje, je kombináciou niekoľkých momentov. Tým prvým je fakt, že prezident Trump od začiatku nastavuje úplne jasné očakávania, ako rýchlo to pôjde a že to už je v zásade hotová vec. Ešte pred tým, než sa vôbec stal prezidentom, vo svojej kampani hovoril, že to je úplná brnkačka a že sa vojna skončí do 24 hodín. Sami sme videli, že sa tak nestalo. Takže naozaj by mohol byť vo svojich odhadoch trochu opatrnejší. Druhá vec je, že ho neopúšťa chuť známkovať vyjednávania. Napríklad piatkové rokovanie s Putinom oznámkoval jednotkou – v americkom systéme školstva to je desiatka. Povedal, že samit prebehol na výbornú. Teraz nám nezostáva nič iné, než počkať, aké konkrétne kroky sa ďalej podniknú a kedy sa spresní nasledujúci proces rokovaní.

Rokovania v každom prípade prebiehajú aj na nižších úrovniach.

Presne tak. Tu by som pripomenula, že americké, ruské a ukrajinské tímy sa zišli niekoľkokrát v priebehu jari. Naposledy sa tak stalo v júli, keď rokovania trvali iba 40 minút. Boli to dosiaľ posledné priame vyjednávania medzi Ukrajinou a Ruskom o tom, akým spôsobom by sa dalo dospieť k nejakej dohode, respektíve ako vypracovať postup vedúci k ukončeniu ruskej invázie na Ukrajine. Tieto stretnutia sú však krátke a zatiaľ nemajú príliš úspešný výstup.

V čom vidíte dôvod?

Máme tu napríklad osobu Steva Witkoffa, zvláštneho amerického vyslanca pre vyjednávanie s Ruskom, ktorý je pravdepodobne veľmi obratným realitným maklérom. Vieme o ňom i to, že je dobrý známy prezidenta Trumpa. Poznajú sa z neformálnejších športových podujatí, najmä golfových okruhov. Toto ho však úplne nenominuje na to, aby sa stal hlavným americkým diplomatom a vyjednávačom v ukrajinskom konflikte. Takáto pozícia je totiž obvykle spojená s obrovskou expertízou a s veľmi hlbokou znalosťou histórie a stratégie, skrátka všetkých implikácií, čo pri všetkej úcte Steve Witkoff jednoducho nemá.

Prečo si ho teda Trump do takejto významnej pozície vybral?

Môže to byť do istej miery spôsobené dlhodobým Trumpovým posolstvom, jeho víziou, že expertná znalosť je dnes už prežitkom. Oni predsa vládnu s použitím zdravého sedliackeho rozumu. Takisto to však môže byť dôsledkom či prejavom určitého podcenenia veľmi skúseného a diplomaticky prefíkaného ruského zahraničnopolitického aparátu. A koniec-koncov aj figúry samotného prezidenta Putina, ktorý je mimoriadne prešibaným a veľmi dobre zorientovaným štátnikom. Napokon je jedným z najdlhšie slúžiacich štátnikov v najvyšších funkciách vo svete. Úplne bez významu pritom nie je ani jeho predchádzajúca skúsenosť z KGB. Takže z tohto uhla pohľadu je možné, že americká diplomacia akoby podcenila partnera, s ktorým rokuje.