Vojna na Ukrajine viedla aj k nárastu organizovaného zločinu. Mení svoje obchodné modely, tvrdí OSN
Vojna na Ukrajine okrem toho, že spôsobila utrpenie miestnemu obyvateľstvu, viedla aj k výraznému nárastu organizovaného zločinu, kam patrí aj obchodovanie so zbraňami.
Zločinecké skupiny menia svoje obchodné modely v snahe prispôsobiť sa vojne, ktorá zvýšila počet vysídlených osôb, riziko obchodovania s ľuďmi a dopyt po syntetických opiátoch. Vyplýva to zo správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu, ktorá varuje, že tento vývoj môže mať dôsledky aj pre obnovu Ukrajiny.
Trestná činnosť
Správa zverejnená v piatok sa zaoberala štruktúrami organizovaného zločinu a ich vývojom, ako aj piatimi druhmi trestnej činnosti - obchodom s drogami a ich výrobou, internetovými podvodmi, obchodom so zbraňami, hospodárskou trestnou činnosťou, obchodom s ľuďmi a uľahčovaním nelegálneho odchodu z krajiny a vyhýbaním sa odvodom.
Od začiatku ruskej invázie pred viac než tromi rokmi sa drasticky znížilo pašovanie kokaínu a heroínu cez Ukrajinu, čiastočne v dôsledku uzavretia všetkých letísk a námorných prístavov a štvornásobného zvýšenia cien heroínu v roku 2022.
Na druhej strane sa však podobne ako v iných častiach východnej Európy zvýšila výroba a obchodovanie so syntetickými drogami, najmä s katinónmi a metadónom. V správe sa uvádza, že väčšina metadónu vyrobeného na Ukrajine sa z nej neprepravuje, čo je dôsledkom rastúceho domáceho dopytu po tejto droge a uzavretia hraníc.
Trh s týmto druhom opiátov ovládajú veľké a organizované zločinecké skupiny, akou je napríklad Chimprom, ktorá pôsobí aj v Rusku a ktorá začala páchať aj kybernetické podvody. Ich počet sa v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 viac ako strojnásobil. Podľa odhadov sa uskutočňujú prostredníctvom 1500 telefonických centier, ktoré sa nachádzajú po celej Ukrajine.
Väčšinu obetí tvoria jej občania vrátane tých, ktorí boli násilne vysídlení. Príležitostne sa terčom podvodov stávajú aj ľudia v iných častiach Európy.
Násilie medzi civilistami
Rusko-ukrajinský konflikt takisto zvýšil dostupnosť zbraní, čo viedlo k nárastu počtu zhabaných kusov a násilia medzi civilistami, predovšetkým v domácnostiach a partnerských vzťahoch. Nateraz podľa správy neexistujú dôkazy o prípadnom rozsiahlom obchodovaní so zbraňami mimo Ukrajiny.
Približne jedna tretina ukrajinského obyvateľstva - 14 miliónov ľudí - bola nútená opustiť svoje domovy. UNODC varuje, že vysídlenie môže zvýšiť zraniteľnosť ľudí voči obchodovaniu s nimi.
Niektoré zločinecké skupiny na Ukrajine zneužívajú jej obyvateľstvo na to, aby využili sociálne dotácie určené pre vnútorne vysídlené osoby a utečencov. Iných zase lákajú do ubytovacích zariadení vydávaných za poskytovateľov humanitárnej pomoci, kde sú potom vystavení nútenej práci.
Intenzívnejšie hliadkovanie na ukrajinských hraniciach a takmer úplné uzavretie východných a severovýchodných hraníc obmedzilo pašovanie migrantov cez Ukrajinu. Prevádzači svoje aktivity preorientovali na pomoc ukrajinským mužom utekajúcim z krajiny pred odvodom do armády.
Problém predstavujú aj colné podvody a pašovanie tabaku, keďže pašeráci sa vyhýbajú colným deklaráciám alebo ich falšujú, v dôsledku čoho môže prísť Ukrajina o stovky miliónov dolárov.
„Vojna spôsobila ukrajinskému ľudu nielen nevýslovné utrpenie, ale vyvolala aj výrazný rozvoj organizovaného zločinu, čo môže mať hlboké dôsledky na cestu krajiny k obnove,“ povedala vedúca oddelenia pre výskum a analýzy v UNODC Angela Meová.
Úrad OSN okrem iného odporúča zriadenie centralizovaného monitorovacieho systému a analytických spravodajských kapacít na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti čo posilnenie rámca hraničných kontrol.