Rusko sa vie pozviechať do piatich rokov, varuje šéf českého vojenského spravodajstva. Spomína aj hrozbu Číny

Rusko by mohlo byť schopné sa o niečo dlhšie ako päť rokov dostať z hľadiska vyzbrojenia, personálnej naplnenosti a pripravenosti na boj na úroveň, na ktorej bolo pred začiatkom vojny na Ukrajine.

V rozhovore pre server iROZHLAS.cz to povedal riaditeľ českého Vojenského spravodajstva (VZ) Petr Bartovský. Keby Rusi chceli vyskúšať pripravenosť a jednotu Severoatlantickej aliancie (NATO), mohli to podľa Bartovského už dávno urobiť. Nechcú však dať NATO priamu možnosť, aby bojovalo s jeho jednotkami.

Na NATO si zatiaľ netrúfnu

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu vo februári 2022, boje trvajú doteraz. "Nakláňam sa k tomu, že o málinko neskôr ako v čase, o ktorom hovoríte, by sa Rusko mohlo byť schopné dostať na úroveň pred vojnou. Z pohľadu vyzbrojenosti, personálnej naplnenosti a pripravenosti na boj," reagoval Bartovský na otázku, či by mohlo Rusko do piatich rokov zaútočiť na NATO.

Rusi by boli navyše posilnení o nové taktiky boja a bojové skúsenosti. "Za významne dlhší čas by asi bolo pripravené zaútočiť na východné krídlo NATO," myslí si Bartovský. Ambíciou Ruska je získať časť západného územia Ukrajiny ako nárazníkovú zónu medzi sebou a NATO, dodal. "Zatiaľ sa to ale nepodarilo, aspoň nie podľa pôvodného ruského plánu," uviedol.

Pokiaľ by Rusi chceli otestovať pripravenosť a jednotu NATO, mohli to už dávno urobiť, podotkol Bartovský. "V Estónsku je napríklad mesto Narva, ktoré od Ruskej federácie oddeľuje len rieka tečúca medzi mestami Narva a Ivangorod. Stačilo by, keby ruská jednotka prešla do estónskej časti," uviedol. Rusko podľa Bartovského ale nemá záujem dať aliancii priamu možnosť, aby bojovalo s jeho jednotkami.

Dezinformácie a Čína

Schopnosti Ruska viesť ďalej hybridné a dezinformačné útoky proti Západu budú podľa Bartovského závisieť od jeho ekonomickej situácie. "V túto chvíľu stíha, hoci za cenu obrovských finančných nákladov alebo diskomfortu života v častiach krajiny mimo Moskvy. Ale nevieme, ako dlho to vydrží," uviedol. Aktuálny odhad podľa šéfa českého vojenského spravodajstva je, že Rusi budú schopní hospodársky udržať terajšie tempo ešte rok a pol.

Bartovský nastúpil do pozície šéfa VZ vlani na začiatku júla, nahradil Jána Berouna. ČTK vtedy povedal, že najväčšími súčasnými hrozbami sú vojna na Ukrajine, kríza na Blízkom východe a nestabilita v Afrike. Konflikty môžu byť zdanlivo lokálne, majú ale globálne dopady a výrazne sa prepisujú do bezpečnostnej situácie v Európe, uviedol. V dlhodobom horizonte je potom podľa neho hrozbou predovšetkým Čína.

Serveru iROZHLAS.cz Bartovský povedal, že z Číny sa stáva čoraz väčšia globálna hrozba. Krajina zvyšuje svoje mocenské ambície, silne zbrojí, modernizuje a posilňuje svoje jadrové odstrašenie. Čínsky útok hackerov, ktorí sa podľa českej vlády nabúrali do jednej z neutajovaných komunikačných sietí ministerstva zahraničných vecí, potom považuje Bartovský za najškodlivejší z kyberútokov, o ktorých úrady v poslednom čase informovali.