Trump na záver summitu vyzdvihol sľub spojencov v NATO zvýšiť výdavky na obranu. Treba kúpiť techniku, tvrdí
Americký prezident Donald Trump dnes vyzdvihol záväzok spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie zvýšiť výdavky na obranu a poznamenal, že tieto peniaze musia byť použité na nákup vojenskej techniky, najlepšie zo Spojených štátov, a nie na byrokraciu.
Šéf Bieleho domu na tlačovej konferencii v závere summitu NATO v Haagu tiež zopakoval, že nedeľňajší americký útok na iránske jadrové prevádzky zničil iránsky jadrový program, a poznamenal, že 12 dní trvajúca vojna medzi Iránom a Izraelom sa skončila. Zároveň ale pripustil, že konflikt môže znovu prepuknúť.
Zvýšenie výdavkov na obranu
Spojenci z NATO sa zaviazali vydávať do roku 2035 päť percent HDP na obranné výdavky a výdavky s obranou súvisiace; 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na ochranu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.
Trump si na dnešnej tlačovej konferencii pripísal zásluhy za tento prísľub spojencov a zopakoval, že USA platia najviac. "Je to obrovský úspech pre Spojené štáty, pretože sme dávali oveľa viac, ako je náš spravodlivý podiel," poznamenal.
Zvýšenie obranných výdavkov z dvoch percent na päť percent je podľa neho dôležité pre bezpečnosť Európy aj pre bezpečnosť celého sveta.
"Dnešok je veľkým dňom pre NATO," vyhlásil Trump v zaplnenej tlačovej sále. Európske štáty sa podľa neho snažili zvýšiť obranné výdavky posledných dvadsať, tridsať rokov, ale k ničomu to neviedlo.
Ocenil, že sa rozhodli viac investovať aj krajiny, ktoré doteraz dávali na obranu málo. Španielsko, ktoré bolo jedným zo spojencov, ktorí nový cieľ spochybňovali, Trump kritizoval.
"Myslím, že je hrozné, čo Španielsko robí," uviedol. Španielskej ekonomike sa podľa neho vedie veľmi dobre, takže "neviem, v čom je problém".
Vojenská technika
Peniaze z navýšených výdavkov by sa podľa Trumpa mali využiť na zakúpenie vojenskej techniky, nie na byrokraciu, a mali by slúžiť na to, aby sa zabránilo ďalším vojnám, ako je tá na Ukrajine.
Ruskú vojnu proti Ukrajine americký prezident označil za "strašnú situáciu" a vyhlásil, že by neprepukla, keby v tom čase bol prezidentom. Tiež nevylúčil, že ruský prezident Vladimir Putin má teritoriálne ambície aj mimo Ukrajiny. Trump vraj Putina pri nedávnom telefonáte požiadal, aby mu pomohol dosiahnuť dohodu, ktorá by vojnu ukončila.
Naopak, vojnu medzi Izraelom a Iránom, ktorú Izrael začal 13. júna úderom na iránske vojenské a jadrové objekty aj na jadrových vedcov a vojenské špičky, považuje Trump za ukončenú.
Opakovane pritom hovoril o úspešnosti víkendových amerických úderov na tri iránske jadrové prevádzky, pričom akciu prirovnal k americkému zvrhnutiu atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki v závere druhej svetovej vojny.
Americké údery na iránske jadrové prevádzky Trump označil za veľmi úspešné a kritizoval niektoré médiá, vrátane americkej televízie CNN, za to, že spochybnila tvrdenia americkej administratívy, že útoky úplne zničili iránsky jadrový program.
Americký prezident na 45 minút trvajúcej tlačovej konferencii okrem iného vyhlásil, že Biely dom bude na budúci týždeň hovoriť s Iránom. "Možno s nimi podpíšeme dohodu, neviem. Podľa mňa to nie je tak potrebné," uviedol Trump.
Jediné, o čo USA usilovali, sú "žiadne jadrové zbrane". "Povedal som, že Irán nebude mať jadrové zbrane. Vyhodili sme ich do povetria," dodal Fico.
Vojnu medzi Iránom a Izraelom šéf Bieleho domu označil za ukončenú s tým, že rokoval s oboma stranami. "Poznám ich, sú unavení a vyčerpaní, bojovali veľmi tvrdo," uviedol Trump. Pripustil tiež, že konflikt by mohol znovu, "možno čoskoro", opäť prepuknúť.