Azerbajdžanský súd poslal na roky do väzenia sedem novinárov a pracovníkov médií
Azerbajdžanský súd poslal na roky do väzenia sedem novinárov a pracovníkov investigatívnych médií, ktoré úrady obvinili okrem iného z pašovania, prania špinavých peňazí alebo daňových únikov.
Napísala to dnes agentúra AFP, ktorá rozsudok označila za súčasť rozsiahleho zásahu úradov proti slobode tlače v krajine. Žurnalisti previnenie popreli a organizácie obhajujúce ľudské práva a slobodu tlače označili rozsudky za politicky motivované.
Obvinení zo sprisahania
Medzi odsúdenými je reportér Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) Farid Mehralizada, ktorému súd vymeral deväť rokov za mrežami. Úrady ho umiestnili do väzby vlani v júni, keď ho obvinili zo "sprisahania za účelom pašovania cudzej meny", uviedla stanica RFE/RL.
Novinár a ekonóm Mehralizada obvinenia odmietol a povedal, že podľa neho súvisia s jeho kritickým spravodajstvom pre azerbajdžanskú službu RFE/RL, známu ako rádio Azadliq.
Ďalšie odsúdenia pracovali pre internetový portál Abzas Media a tlačovú agentúru Turan, napísala AFP. Portál Abzas Media je podľa agentúry Reuters nezávislým webom, ktorý sa zameriava na korupciu a ľudské práva v krajine.
Bezpečnostné zložky zatkli túto šesticu novinárov už v novembri 2023 a tvrdili, že v ich redakcii našli 40.000 eur v hotovosti, pričom ich obvinili zo sprisahania za účelom dovozu cudzej meny do Azerbajdžanu, napísala agentúra AP.
Mehralizadu polícia zatkla neskôr v rámci rovnakého prípadu, hoci on aj Abzas Media vyhlásili, že pre tento portál nikdy nepracoval. Následne úrady vzniesli proti zatknutým ďalšie obvinenia.
Rovnaký trest ako Mehralizada dostali dvaja členovia vedenia Abzas Media Ulvi Hasanli a Sevinc Vagifgiziová a tiež investigatívny novinár agentúry Turan Hafiz Babali. Osem rokov väzenia súd vymeral dvom reportérkam Abzas Media Nargize Absalamovovej a Elnáre Gasimovovej, o pol roka kratšiu výšku trestu si vypočul prekladateľ Mohammad Kekalov.
Zavorili kanceláriu BBC
Ich obhajcovia uviedli, že prípad postráda vierohodné dôkazy a je založený prevažne na výpovedi Kekalova, ktorý neskôr na súde svoje slová odvolal s odôvodnením, že hovoril pod nátlakom. Podľa advokátov sa odsúdení chcú odvolať.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) odsúdila tresty pre týchto novinárov ako "nehorázne" a označila ich za výsledok "čisto politického procesu založeného na vykonštruovaných obvineniach, ktorých cieľom je umlčať hlasy odhaľujúce korupciu a nespravodlivosť". Vyzvala na ich prepustenie.
Podobne reagovala organizácia Amnesty International, ktorá vyzvala k medzinárodnému tlaku na azerbajdžanské úrady, aby prepustili aj ďalších zadržiavaných novinárov. Riaditeľ RFE/RL Stephen Capus proces s kolegom označil za podvod.
V posledných rokoch azerbajdžanské úrady zatkli niekoľko ďalších mediálnych pracovníkov na základe podobných obvinení z pašovania, poznamenala agentúra Reuters.
Podľa Reportérov bez hraníc úrady v tejto krajine uväznili od roku 2023 celkom 29 novinárov a mediálnych pracovníkov. Tento rok úrady odobrali novinárske akreditácie agentúre Bloomberg, stanicu Hlas Ameriky (Voice of America) a zatvorili kanceláriu britskej BBC, podotkla AP. Prezident Ilham Alijev, ktorý je pri moci od roku 2003, podľa Reuters odmietol kritiku a vyhlásil, že Azerbajdžan má slobodnú tlač aj internet.