Rokovania v Ženeve okamžitý pokrok nepriniesli, Teherán zváži diplomaciu, keď sa zastaví agresia.
Prvé priame rokovania šéfov diplomacie európskych krajín s Teheránom od vypuknutia vojenského konfliktu medzi Izraelom a Iránom priniesli podľa agentúry AP nádej na pokračovanie dialógu, hoci bez známok okamžitého a konkrétneho pokroku.
Stretnutie v jednom zo ženevských hotelov trvalo približne tri a pol hodiny. Zúčastnili sa na ňom ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Iránsku stranu zastupoval šéf diplomacie Abbás Arákčí.
Európski predstavitelia podľa francúzskeho ministra Jeana-Noëla Barrota vyzvali Irán, aby pokračoval v rozhovoroch so Spojenými štátmi ohľadom svojho jadrového programu, a to aj napriek pokračujúcim útokom Izraela. To však Arákčí odmietol so slovami, že Teherán je pripravený „zvážiť“ diplomaciu, „keď sa zastaví agresia“.
„Odchádzame z tejto miestnosti s dojmom, že iránska strana je v zásade pripravená pokračovať v rozhovoroch o všetkých dôležitých otázkach,“ prezradil zasa nemecký minister Johann Wadephul.
Šéf britskej diplomacie David Lammy doplnil, že Spojené kráľovstvo má záujem o ďalšie rokovania. Lammy pricestoval do Ženevy po stretnutí vo Washingtone s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a osobitným vyslancom pre Blízky východ Steveom Witkoffom.
Kallasová uviedla, že „sme sa dohodli, že budeme diskutovať o jadrových, ale aj širších otázkach, ktoré máme, a že diskusie zostanú otvorené“. Diplomati podľa AP poskytli len málo podrobností o rozhovoroch a neodpovedali na žiadne otázky.
Prezident USA Donald Trump medzitým zvažuje, či zaútočiť na iránske podzemné jadrové zariadenie vo Fordú. Šéf Bieleho domu uviedol, že do dvoch týždňov rozhodne, či sa americká armáda zapojí do konfliktu, pričom spomenul „výraznú šancu“ na obnovenie rokovaní o iránskom jadrovom programe.
Francúzsko, Nemecko a Británia zohrali dôležitú úlohu pri vyrokovaní pôvodnej jadrovej dohody Iránu so svetovými veľmocami z roku 2015, od ktorej neskôr USA odstúpili. Trojica krajín však opakovane hrozí Teheránu obnovením sankcií zrušených podľa tejto dohody, ak nezlepší spoluprácu s dozornou agentúrou OSN.